Po rokoch úsilia, trpezlivosti a systematickej práce sa to konečne podarilo. MFK Rožňava U15 sa po dramatickej sezóne prebojovala do druhej ligy. S trénerom Milošom Gallom sme sa rozprávali o tom, čo stálo za týmto úspechom, ktoré momenty boli zlomové a ako vidí budúcnosť mladých rožňavských talentov.
Pán tréner, gratulujeme k postupu! Aké boli prvé pocity po záverečnom hvizde posledného zápasu?
Neopísateľné. Ako tréner som ešte s nikým nikdy nepostúpil. Ako hráč som to zažil, aj s Rožňavou, ale teraz… Úprimná detská radosť, ktorá z chlapcov sršala, bola zážitkom na celý život.
Takže si sa aj ty na chvíľu vždy v duchu vrátil do detských rokov?
Hlas som nemal tri dni, ale už sa to zlepšilo. (smiech)
Sezóna je za nami – čo bolo podľa teba kľúčové pre úspech tímu počas celého ročníka?
Kľúčová bola partia. Fakt sme boli silný kolektív. Hoci sme mali najmladší tím v súťaži – v zostave aj ročníky 2012, nosný ročník bol 2010 – dokázali sme to výborne doplniť.
Hugo Domik dal 28 gólov, ak sa nemýlim, možno ešte dva navyše. Skvelá alchémia. Veľka vďaka patrí aj klubu Bemifo, odkiaľ sme stiahli dvoch šikovných hráčov – Alexandra Rézűvesa a Ryannea Landoriho. Boli to obrovské zimné posily.
Ktoré zápasy boli podľa vás zlomové?
Určite zápas s Janočkovou akadémiou. Výrazne starší súper, prehrávali sme 1:2, musel som v šatni trochu pritvrdiť. Vyhrali sme 3:2 a tam sa to zlomilo. Chalani si začali veriť a šli sme na víťaznej vlne.
Pre tých, ktorí nepoznajú, kto vedie Janočkovu akadémiu?
Je to kvalitná futbalová akadémia pod vedením Vladimíra Janočka, bývalého reprezentanta a hráča Austrie Viedeň. Posledné roky sme proti nim nemali šancu, teraz sa to konečne podarilo zlomiť. Dobré meno Rožňavy je opäť v hre.
Ako hodnotíš prístup a výkony chlapcov?
Výborný. Dochádzka 90 %, na tréningoch 16-17 hráčov. Tréningy sme museli prispôsobiť, lebo máme len jedného brankára. Posledné kolá sme výsledkovo zvládli, ale nebolo to ono. Baráž so Starou Ľubovňou bola čerešnička na torte.
Postup znamená aj nové výzvy. Aké sú ciele v druhej lige?
Cieľ je jasný – prvá šestka. Nechceme hrať posledné husle. Vo výhľade máme brankára z Tornale. Bude to ťažké, ale verím, že na to máme.
Máte v tíme talenty s perspektívou?
Hugo Domik, Tomáš Rogos a Roman Poliak. O všetkých troch je záujem z klubov ako FC Košice či Podbrezová. Nič netreba urýchliť. Každý má svoj čas. Aj polievka sa nevarí hodinu, keď sa má variť tri.
A aká bola podpora zo strany mesta, klubu, rodičov?
Primátor Michal Domik urobil maximum. S umelou trávou, ktorá už čoskoro „vyrastie“ v Nadabulej, sa priblížime veľkým akadémiám. Aj rodičia pomôžu vždy, ako sa dá. Doba je ťažká, potrebujeme pomoc. Výborné je, že máme vždy otvorený štadión, čiže mladí trénujú kedy chcú. Toto nikde nie je.
Čo by ste odkázali fanúšikom?
Obrovská vďaka! Posledné zápasy videlo už vyše 100 ľudí. Dúkaz, že sa to oplatí. Plus pohostenie u Roba Kovácsa – malinovka zadarmo. Verím, že v druhej lige to bude ešte silnejšie, čo sa týka účasti fanúšikov na zápasoch.
Budú v lete zmeny v kádri?
Odchádzajú štyria hráči do dorastu. Tréningy začneme 18. júla. Štýl zostáva rovnaký. Ak ale odíde Roman Poliak, bude to citeľné.
Čo tento postup znamená pre vás osobne?
Obrovská radosť. Práca troch rokov, večerné tréningy, haly, turnaje… Stále nás predbiehali Michalovce B či Janočko B. Teraz sme to dali. Aj napriek tomu, že máme mladý tím.
Vzácny moment nastal aj pre vašu U13…
Presne. Postup U15 znamená automaticky postup aj pre U13. Sme dvojička. Keby sme nepostúpili, trpeli by aj oni. Teraz sme ich potiahli a prirodzene aj u nich nastala veľká radosť, keďže sú tam takí fanatici ako pani Hovorková.
Čo viac dodať… Veľmi pekne ďakujeme za rozhovor.
Ja ďakujem.
