2. apríl 2025, nie je len obyčajným dňom v kalendári. Je to Svetový deň povedomia o autizme, deň, kedy si pripomíname, že ľudia s autizmom a inými pervazívnymi vývinovými poruchami sú neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti. Pri tejto príležitosti sme navštívili Spojenú školu internátnu v Rožňave, kde sme sa rozprávali s jej riaditeľom, Ing. Vladimírom Potočným, o výzvach, radostiach a potrebe porozumenia.
Inakosť, nie odlišnosť
„Fyziologicky sú úplne takí istí ako my. Ich vnímanie sveta je odlišné,“ vysvetľuje Ing. Potočný. Zdôrazňuje, že kľúčovým rozdielom je komunikácia. Nadviazanie kontaktu s deťmi s autizmom si vyžaduje špeciálne prístupy a obrovskú pozornosť. Nie sú však „iní“ v zmysle, ktorý by mal viesť k odsudzovaniu či izolácii. Autizmus nie je prenosné ochorenie a deti s autizmom sa môžu bez obáv hrať s ostatnými deťmi, pokiaľ o to prejavia záujem.
Ťarcha osudu a volanie po tolerancii
Riaditeľ Potočný emotívne apeluje na spoločnosť: „Nie je to ničia chyba. Nie je to chyba toho dieťaťa. Určite to nie je chyba rodičov, ktorých postretol takýto ťažký osud.“ Podľa neho je kľúčové týmto rodinám život minimálne uľahčiť, pochopiť ich a byť tolerantní. Pripomína, že autizmus je celoživotný stav a rodičia často hľadajú vinu tam, kde nie je. „Iba ten jedinec alebo ten rodič dostane takéto dieťa, ktorý je na to pripravený,“ dodáva s tým, že spoločnosť má povinnosť túto inakosť rešpektovať. „Chcem na všetkých apelovať, aby sme sa nerozdeľovali, ale aby sme sa zbližovali a hľadali prieniky k tomu, aby sme dokázali slušne žiť.“
Škola ako útočisko a priestor pre rozvoj
Spojená škola internátna v Rožňave vytvára pre deti so špeciálnymi potrebami, vrátane tých s autizmom, prívetivé a priaznivé prostredie. „Robíme určite záslužnú činnosť,“ hovorí riaditeľ. Škola poskytuje nielen doobedňajšie vyučovanie, ale aj poobedný školský klub do 16:00, kde sa snažia rozvíjať potenciál každého dieťaťa. „Hľadáme všetky cesty, všetky spôsoby, ako to z neho vydolovať,“ opisuje Potočný prístup pedagógov. Táto služba je neoceniteľná aj pre rodičov, ktorí vďaka nej nie sú neustále pripútaní k dieťaťu a môžu sa zapojiť do spoločenského a ekonomického života. Spätná väzba od rodičov je pozitívna a niektoré deti si pobyt v škole a klube užívajú natoľko, že sa im ani nechce ísť domov. „Sme tu spolu s nimi, sme na jednej lodi a staráme sa o naše deti, lebo všetky deti, ktoré sú u nás v škole, sú naše,“ uzatvára riaditeľ.
Modrá ako symbol komunikácie a spolupatričnosti
Symbolom dnešného dňa je modrá farba. „Farba modrá symbolizuje komunikáciu,“ vysvetľuje Ing. Potočný. Práve nastavenie komunikačného kanála ku každému dieťaťu individuálne je kľúčové. Na znak podpory a spolupatričnosti sa dnes všetci zamestnanci školy obliekli do modrého.
Aktivity pre malých aj veľkých
Pri príležitosti Svetového dňa povedomia o autizme pripravila škola bohatý a rôznorodý program pre svojich žiakov a zamestnancov. Deň sa začal spoločným stretnutím na školskom dvore, ktorý bol symbolicky vyzdobený modrými balónmi, a následne sa všetci zamestnanci spoločne odfotografovali, aby tak demonštrovali spolupatričnosť. Pre žiakov prvého až štvrtého ročníka boli pripravené aktivity v telocvični, kam sa presunuli kvôli nevyspytateľnému aprílovému počasiu. Tu nielen vyrábali plagáty a učili sa o podstate autizmu, ale aj spoločne tvorili umelecké dielo odtláčaním svojich rúk namočených do modrej farby. Starší žiaci, konkrétne piataci až deviataci, mali pripravenú prezentáciu zameranú na zvýšenie povedomia o autizme, ktorej cieľom bolo odstrániť prípadné bariéry a naučiť ich, ako byť nápomocní spolužiakom s touto diagnózou. Do osvetovej činnosti sa aktívne zapojili aj študenti odborného učilišťa, ktorí v uliciach mesta Rožňava roznášali informačné letáky o tomto významnom dni. Program pokračoval aj v poobedňajších hodinách, kedy sa žiaci zo školského klubu spolu so svojimi rodičmi zúčastnili tvorivých dielní.
Odkaz verejnosti: Buďme nápomocní a slušní
Na záver riaditeľ Potočný opäť zdôraznil, že život prináša rôzne problémy, no tie zdravotné a celoživotné patria k najťažším. Rodiny čeliace autizmu prežívajú podľa neho obrovské trápenie a neustály strach o budúcnosť svojich detí. Jeho odkaz verejnosti je jasný: „Buďme nápomocní, buďme k sebe slušní… Sú medzi nami ľudia, ktorí ten osud majú oveľa ťažší a buďme im nápomocní, nepozerajme sa na nich cez plece alebo netvárme sa, že tu nie sú. Sú medzi nami, sú naši a chceme im pomôcť.“
