V letných mesiacoch sa nepoužíva čas daný príslušným časovým pásmom, ale čas, ktorý je obvykle o 1 hodinu posunutý dopredu. Cieľom zavedenia letného času bola predovšetkým úspora elektrickej energie. Po jeho skončení sa hodiny posúvajú dozadu, čo zodpovedá v našom pásme stredoeurópskemu času, ktorý sa nazýva aj zimný čas. Princíp podobný letnému času spomenul už americký spisovateľ, štátnik, vynálezca a fyzik Benjamin Franklin v roku 1784 v jednom zo svojich zápiskov. Franklin však nechcel zaviesť zmenu času, ale aby ľudia chodili spať skôr, čím by lepšie využili denné svetlo. Prvý vážny návrh na zavedenie letného času urobil londýnsky staviteľ William Willet v roku 1907 v eseji The Waste of Daylight (doslovný preklad: Mrhanie denným svetlom). V praxi bol letný čas prvýkrát zavedený v niekoľkých európskych krajinách v roku 1916. Opatrenie si nezískalo obľubu a po vojne ho zrušili. Na území Československa fungoval letný čas s prestávkami v 40. rokoch 20. storočia. Na území Protektorátu Čechy a Morava bol zavedený letný čas od roku 1940, konkrétne v letných mesiacoch medzi 1. aprílom a 4. októbrom. V archívnom fonde Okresný národný výbor v Revúcej je už v roku 1945 zmienka, kde sa nariaďuje Miestnym národným výborom, aby vo všetkých úradoch a inštitúciách zaviedli v noci z 28. apríla na 29. apríl počítanie hodín podľa letného času. V povojnovom Československu bol letný čas zavedený aj od 6. mája do 7. októbra 1946. V tom istom roku 1. decembra zaviedli ako jediný raz v histórii tzv. zimný čas, teda opačný posun než v prípade letného času. Opatrenie platilo do 23. februára 1947 a neosvedčilo sa.
Prispela aj energetická kríza
Každoročný letný čas bol zavedený v Československu až 1. apríla 1979. Posun hodín začínal spravidla posledný marcový víkend a končil posledný septembrový víkend. K jeho zavedeniu prispela aj energetická kríza v tomto období (ochladenie v januári 1979 spôsobilo výpadok v zásobovaní uhlím a následne trojtýždňové uhoľné prázdniny a od letného času sa očakávali energetické úspory). V roku 1981 sa u nás ustálilo pravidlo, že letný čas sa začína posledný marcový víkend v noci zo soboty na nedeľu. Od roku 1996 je letný čas o jeden mesiac dlhší – trvá až do posledného víkendu v októbri, čiže letný trvá sedem mesiacov, pokiaľ pred rokom 1996 trval len šesť. V súčasnosti je v každej krajine EÚ jednotný postup zmeny času. Letný čas má viaceré klady aj zápory. Najvážnejším argumentom pre jeho zavedenie bolo lepšie využitie slnečného svetla a menšia spotreba energie. Momentálne má však letný čas veľa odporcov, pretože šetrenie energie využívanej na svietenie je už zanedbateľné. Medzi nevýhody patrí aj chaos v období zmeny časov, s ktorým sa spája meškanie vlakov, dopravné nehody, ale aj zdravotné problémy niektorých ľudí spôsobené narušením ustáleného rytmu striedania bdenia a spánku.
Ešte sa nerozhodli
TV NOVINY 23. marca 2021 uviedli, že rok 2021 mal byť posledným, kedy si obyvatelia európskych štátov posúvali hodinky. Európsky parlament schválil návrh Európskej komisie na ukončenie striedania tzv. zimného a letného času počnúc rokom 2021. Slováci veľmi podobne ako priemer EU hlasovali, že po zrušení striedania času sú za ponechanie letného času, ktorý ešte viac uprednostnili aj naši susedia Maďari, Rakúšania a Poliaci. Slovenské Ministerstvo práce 20. októbra 2018 predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh na ponechanie zimného času, teda v protiklade s hlasovaním občanov. Štáty Únie sa zatiaľ nerozhodli, aké časové pásmo si chcú celoročne ponechať. Túto otázku odsunula aj pandémia nového koronavírusu.
Zdroj: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava: Okresný národný výbor v Revúcej
internet:https://sk.wikipedia.org/wiki/Letný_čas
Východoslovenské noviny: 30 marec 1979, číslo 76, ročník XXVIII.
Zbierky zákonov: 1946, 1979, 1995
Mária Tureková
