Obchodná a priemyselná komora v Banskej Bystrici spolu so sesterskou komorou v Košiciach uskutočnili dňa 6. januára 1948 manifestačnú schôdzu v zasadacej sieni Miestneho národného výboru v Rožňave. Predmetom tejto schôdze bola výstavba železničnej trate medzi Turňou nad Bodvou a Rožňavou. Na uvedenej schôdzi sa zúčastnili zainteresovaní politickí predstavitelia, zástupcovia priemyselných podnikov východného a južného Slovenska i zástupcovia dotknutých obcí. Mesto Rožňava zastupoval predseda Správnej komisie mesta p. Ján Miklošík.
Už od roku 1918
Účastníci manifestačnej schôdze schválili a predostreli memorandum, v ktorom priblížili potreby výstavby železnice. Požiadavky tejto výstavby sa datujú od vzniku Československej republiky v rokoch 1918 – 1919, kedy východné Slovensko nemalo žiadne železničné spojenie s južným Slovenskom. Zo strategických dôvodov bola neskôr uprednostnená železničná trať Margecany – Červená Skala, výstavbou ktorej sa ale neprehĺbilo hospodárstvo medzi východom a juhom Slovenska, tak ako sa to očakávalo od výstavby trate Turňa nad Bodvou a Rožňava. Išlo o výstavbu železničnej trate v dĺžke 39 km, ktorá mala viesť cez obce Dvorníky, Hrhov, Jablonov nad Turňou, Krásnohorské Podhradie, Lipovník a Jovice.
Výstavba trate mala viacero významov, a to z hľadiska nerastného bohatstva, priemyslu, lesného hospodárstva i poľnohospodárstva. V Zádieli sa nachádzal lomový kameň a vápenec. V Drnave, ako aj Krásnohorskom Podhradí železná ruda, v Dobšinej antimón a azbest. Spriemyselnenie východného Slovenska si vyžadovalo umožnenie lacnej prepravy nerastných surovín. Lesné hospodárstvo z dôvodu neprístupnosti bolo nedostatočne využité, a preto spracovanie dreva v tomto kraji bolo nerentabilné.
Z hľadiska poľnohospodárskeho významu bol v kraji rozšírený chov dobytka, pestovanie ovocia a zeleniny, ktoré sa dovtedy prevážali väčšinou vozmi alebo autami. Železnica v nemalej miere umožňovala aj cestovanie za prácou, či detí do škôl. Svoj význam mala aj z hľadiska cestovného ruchu. Návštevy Hradu Krásna hôrka, mauzólea alebo jaskyne v Domici by sa sprístupnením železničnej trate mnohonásobne zvýšili.
Chýbali pracovné sily
Vypracovali sa projekty, začali sa detailné vytyčovacie práce a stavbu tunela žiadali spustiť v roku 1948. Každý občan musel bezplatne zniesť na svojom majetku prevedené technické práce. V prípade vzniku škôd väčšieho rozsahu pri prevedení týchto prác boli občania odškodnení. Národohospodárska župa stredoslovenská na zhromaždení 28. júla 1948 v Rožňave za prítomnosti predstaviteľov dotknutých miest jednomyseľne prijala Rezolúciu týkajúcu sa výstavby železnice.
Výstavba železnice nebola zahrnutá do päťročného plánu z dôvodu obmedzenia finančných aj materiálnych prostriedkov. Počas tejto výstavby bol problémom veľký nedostatok pracovných síl. Práce na stavbe trate boli úkolové a mzdy boli vyplácané podľa katalógu. Na výstavbe železnice sa podieľali stavební robotníci, brigádnici, pyrotechnici, ale aj administratívni zamestnanci či noční strážnici. Súčasťou tejto výstavby bola aj stavba železničnej stanice, ktorá bola pomenovaná „Rožňava“.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava (archívne fondy: Mestský národný výbor v Rožňave, Okresný národný výbor v Rožňave I.)
Mária Tureková
