Rožňava v premenách času, to je názov konferencie, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti 730. výročia prvej písomnej zmienky o Rožňave. Vo štvrtok 21. októbra 2021 sa v priestoroch Radnice stretli prednášajúci i fanúšikovia histórie. Odznelo sedem prednášok, ktoré priniesli zaujímavé informácie. Hmatateľným výsledkom bude zborník. Jeho editorkou je Lenka Bischof, pamiatkarka z Krajského pamiatkového úrad Košice, pracovisko Rožňava. V súvislosti so zborníkom i konferenciou, ktorú moderovala, sme jej položili pár otázok.
Priniesli príspevky nejaké nové, doteraz neznáme poznatky? V čom vidíte ich prínos, resp. prínos konferencie ako celku?
„Na konferencii odznelo viacero zaujímavých informácií, ktoré boli výsledkom dlhodobého výskumu v archívoch. Napr. pani Silvia Lörinčíková z Archívu a knižnice Biskupského úradu v Rožňave urobila kompletnú obsahovú a formálnu analýzu najstaršej písomnej zmienky o Rožňave, ktorú v takomto rozsahu a kvalite doteraz nikto neurobil. Taktiež pani Valéria Pulenová, ktorá je skúsenou archivárkou, sa venovala problematike rozvoja meštianskej spoločnosti – spoločenskému a spolkovému životu, čo bola v minulosti (pred rokom 1989) téma z okruhu „nepohodlných, resp. neželaných“. To isté môžeme povedať aj o príspevkoch, týkajúcich sa života rehoľných rádov na území Rožňavy a najmä o tzv. Barbarskej noci, kedy boli rády zlikvidované a ich majetok zhabaný. V dejinách Rožňavy je ešte stále množstvo tém a období, ktoré boli spracované veľmi povrchne, prípadne vôbec, alebo bolo ich spracovanie ovplyvnené obdobím, kedy k nemu došlo. Najväčší prínos konferencie vidím v tom, že sme sa pustili do doteraz neprebádaných, možno aj nie veľmi pohodlných tém, ktoré sú však súčasťou histórie Rožňavy a formovali ju a jej obyvateľov do podoby, ktorú má/majú teraz. Zároveň som rada, že sa nám konferenciu podarilo aspoň do istej miery posunúť z úrovne populárno-náučnej do odbornej.“
Z konferencie vzíde zborník, ktorého ste editorkou. Čo všetko sa v ňom objaví? Dostanú priestor aj texty, ktoré sa na samotnej konferencii neobjavili?
„Zborník je zostavovaný chronologicky od príspevkov, týkajúcich sa najstarších dejín Rožňavy (vznik názvu mesta, najstaršia písomná zmienka o Rožňave) až po 19. a 20. storočie (spoločenský a kultúrny život rožňavského meštianstva, spolková činnosť v 19. a na začiatku 20. storočia, likvidácia rehoľných rádov). Žiaden z príspevkov, ktoré budú v zborníku, v takejto podobe a rozsahu na konferencii neodznel, všetky boli prepracované do podoby odborných príspevkov, takže idú do väčšej hĺbky v porovnaní s prezentovanými prednáškami a sú doplnené množstvom zaujímavého obrazového materiálu. Pribudnú aj tri príspevky, ktoré na konferencii neodzneli a týkajú sa dejín Rožňavy.“
Konferencia bola do istej miery premiérová. Majú podobné aktivity budúcnosť, myslím z pohľadu toho, či sa nájde dostatok nových objavov/zistení, aby sa len nerecyklovali staršie príspevky? Ak budú konferencie pokračovať, kam by podľa vás mali smerovať?
„Dejiny Rožňavy nie sú určite uzavretým a do detailov preskúmaným celkom. Ako som už spomenula vyššie, existuje ešte množstvo tém, ktorým sa nevenovala vôbec žiadna pozornosť, resp. boli spracované vzhľadom na politický režim veľmi tendenčne. Typickým príkladom je etapa reformácie a protireformácie, ktorá bola spracovaná veľmi povrchne (v podstate to môžeme povedať o cirkevných dejinách ako celku), ďalej je to obdobie konca 18. a 19. storočia, ktoré bolo u nás dlhé obdobie prezentované iba ako obdobie slovenského národného obrodenia, čo je síce tiež správne, ale popri tom sa akosi „vytratili“ témy, týkajúce sa rozvoja meštianskej spoločnosti, vývoja mestskej správy, vzniku a fungovania prvých politických strán, združovania sa ľudí v rozličných spolkoch a spoločnostiach, veľmi bohatý, jazykovo a konfesionálne rôznorodý kultúrny život. Nespočetné množstvo podobných príkladov by sme našli aj v dejinách 20. storočia. Takže podobné aktivity určite majú budúcnosť, dôležité je však správne ich načasovať a nepredpokladať, že ktokoľvek z nás dokáže chrliť na počkanie jednu odbornú štúdiu za druhou. Dôležité je v tomto prípade načasovanie. Ako reálne vidím usporiadať podobnú konferenciu raz za dva, prípadne tri roky, čo je dostatočný priestor na spracovanie kvalitných nových príspevkov. V ideálnom prípade by mali smerovať k zostaveniu nových dejín Rožňavy, keďže posledné dvojzväzkové dielo je z konca 80. rokov 20. storočia.“
Konferencia Rožňava v premenách času
Zoznam prednášok
- Rožňava vo svetle archívnych dokumentov (Mgr. Silvia Lörinčíková, PhD., Ing. Eva Jergová)
- Cechový život v Rožňave (Mgr. Sylvia Holečková – Banícke múzeum v Rožňave)
- Kultúrny a spoločenský život Rožňavy v 19. a začiatkom 20. storočia (Mgr. Valéria Pulenová, PhD.)
- Významné pamiatky Rožňavy (Mgr. Edita Kušnierová)
- Výtvarné tradície Rožňavy (Mgr. Edita Kušnierová)
- Rehoľný život v Rožňave a pamiatky s ním spojené (Mgr. Silvia Lörinčíková, PhD.)
- Inter arma silent musae – dôsledky „barbarskej noci“ na historické zariadenie kláštora premonštrátov v Jasove (Mgr. Katarína Nádaská, PhD. – Východoslovenská galéria)
- Rehoľníci včera a dnes – prehliadka bývalého františkánskeho kláštora – Betliarska 2, Rožňava (Br. Arnold Štefan Eližer OFM)
(pp)
