Dnes si pripomíname smutné výročie dovŕšenia tragédie židov na pôde mesta Rožňava 7. júna 1944.
Bohatý zbierkový fond rožňavského Baníckeho múzea, ktorého počiatky zbierkotvornej činnosti siahajú do obdobia začiatku 20. storočia, uchováva množstvo zaujímavých a cenných predmetov viažucich sa k dejinám nášho mesta a k histórii gemerského regiónu.
K jedinečným zbierkam v historickom fonde múzea patria hmotné pamiatky židovskej komunity v Rožňave, ktoré dokumentujú jej niekdajšie pôsobenie, život a činnosť. Z nich najvzácnejšie sú práve tie, ktoré sú, žiaľ, už len spomienkou na pôvabnú rožňavskú synagógu.
Synagógu v Rožňave postavil významný rožňavský staviteľ Nándor Szilvássy podľa projektu Nándora Kunfalviho zo Szegedu (Segedín). Základný kameň stavby bol položený 11. júla 1892. 13 metrov vysoká dvojpodlažná budova s ústredným sakrálnym priestorom bola postavená z tehál v historizujúcom štýle s romantickými a maurskými prvkami. Mala obdĺžnikový pôdorys, dĺžku 22 metrov a šírku 12 metrov. Za prítomnosti hlavného župana a starostu mesta bola slávnostne otvorená 29. augusta 1893. Stála na Brzotínskej ulici (dnes Šafárikova ulica), v tzv. Horváthovej záhrade, na mieste dnešného parkoviska pred budovou Všeobecnej úverovej banky. Po 2. svetovej vojne slúžila opustená budova synagógy ako sklad nábytku a pod zámienkou získania pozemku pre autobusovú stanicu bola v roku 1958 zbúraná.
K najcennejším zbierkam múzea patrí tabuľa z ružového mramoru – Kniha Mojžišova s Desiatimi božími prikázaniami vysekanými v hebrejskom jazyku. Reliéfne je členená na dve časti, v hornej časti ukončená reliéfnymi poloblúkmi. Pôvodne bola umiestnená na vrchole stupňovitého štítu priečelia synagógy, v súčasnosti je po reštaurovaní v roku 2022 vystavená v Historickej expozícii – prezentačnom múzejnom depozitári. Jej odborné ošetrenie podporil z verejných zdrojov Fond na podporu umenia.
Kamenná pamätná tabuľa venovaná pamiatke grófky Františky Andrássyovej bola umiestnená v interiéri, vo vstupnej časti synagógy. Okrem krátkeho hebrejského nápisu obsahuje text v maďarskom jazyku: CSIKSZENTKIRÁLY KRASZNAHORKAI ANDRÁSSY FRANCISCA GRÓFNÉ EMLÉKEZETÉRE 1838 – 1902 / Angyali lelked jóságát áldja hálás szívünk És e hely örökké elteli nemes emlékedet (Na pamiatku grófky Františky Andrássyovej z Csikszentkirálya a Krásnej Hôrky 1838 – 1902 / Naše vďačné srdcia žehnajú dobročinnosti tvojej anjelskej duše a toto miesto bude naveky niesť tvoju vznešenú pamiatku). Na počesť dobročinnej Františky dala tabuľu vyhotoviť v roku 1905 židovská náboženská obec v Rožňave.
Pečatidlo rožňavskej židovskej obce z roku 1872 bolo v roku 1912 darované do zbierkového fondu Mestského múzea v Rožňave. V jeho pečatnom poli je v kruhopise nápis v nemeckom jazyku: ROSENAUER IZ. GEMEINDE, v strede dva rovnostranné trojuholníky v tvare šesťcípej hviezdy.
Sederová misa bola vyrobená v 50. – 60. rokoch 19. storočia v kameninovej manufaktúre v Rožňave, pravdepodobne pre významného člena židovskej komunity, resp. židovskej náboženskej obce. Okrúhla misa s vyvýšeným okrajom, s priemerom 33 cm, je zdobená čiernym maľovaným textom v hebrejskom jazyku, s ústredným nápisom v znení: Le Shana Habad BejeRushalaim Shulchan Aruch (budúci rok v Jeruzaleme prestretý stôl). Medzi dvomi štylizovanými zelenými kytičkami sú viditeľné hnedé iniciály PA. Okraj misy je po obvode zdobený jednoduchým hnedým maľovaným motívom. Na dne je značená slepou značkou ROZSNYON 1. Sederová misa sa viaže k židovskému sviatku Pesach, ktorého najdôležitejšou udalosťou je spoločná slávnostná – sederová večera, kedy na prestretom stole dominuje sederová misa so symbolickými pokrmami vrátane macesu.
1 
2 
3 
4 
5 
6 
7 
7 
7 
7 
8
Pôsobenie židovskej komunity dokumentuje aj ripsová stuha na veniec vo farbách maďarskej trikolóry zdobená na oboch koncoch pozlátenými strapcami, s textom v bielom pruhu písaným zlatou farbou: halhatatlan harcosának A Rozsnyói Izraelita Hitközség. (Nesmrteľnému bojovníkovi židovská náboženská obec v Rožňave). Vyhotovená bola pravdepodobne pri príležitosti postavenia sochy Lajosa Kossutha v Rožňave v roku 1907.
K zaujímavým predmetom patria aj modlitebné knihy v hebrejskom jazyku z konca 19. a 1. polovice 20. storočia, používané židovskou komunitou pri modlitbách a sklenené pivové fľaše s menom rožňavského veľkoobchodníka s pivom Eugena (Jenő) Rosenblütha z 30. rokov 20. storočia.
Žiaľ, predmetov, ktoré sú dnes jedinečnými pamiatkami dokumentujúcimi činnosť židovskej komunity v Rožňave nie je veľa, sú však o to vzácnejšie. Sú cennou a nenahraditeľnou spomienkou.
Hmotné pamiatky židovskej komunity v Rožňave v historickom fonde Baníckeho múzea boli prezentované aj v rámci cyklu prednášok, ktoré pravidelne organizuje Rožňavský besedný spolok.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
ZDROJ: Banícke múzeum v Rožňave, fond História I, Zempléni Múzeum Szerencs.
1. Pohľadnica: Üdvözlet Rozsnyóról / Pozdrav z Rožňavy – synagóga. Vydal Sajó-Vidék, 1911. Zempléni Múzeum Szerencs.
2. Kniha Mojžišova – Desať božích prikázaní, 1893.
3. Tabuľa pamätná venovaná pamiatke grófky Františky Andrássyovej, 1905.
4. Pečatidlo židovskej obce v Rožňave, 1872.
5. Misa sederová, výrobok rožňavskej kameninovej manufaktúry, 50. – 60. roky 19. storočia.
6. Stuha na veniec s textom.
7. Knihy modlitebné židovské, koniec 19. storočia – 1. polovica 20. storočia.
8. Fľaše sklenené pivové s menom Eugena Rosenblütha, rožňavského veľkoobchodníka s pivom, 30. roky 20. storočia.
