Póschova záhrada ukázala v stredu podvečer svoju vynovenú tvár. Za účasti potomkov rodiny bývalého primátora Rožňavy Józsefa Póscha žijúcich v Maďarsku sa konalo slávnostné otvorenie revitalizovaného priestoru.
Primátor Rožňavy Michal Domik vo svojom príhovore privítal hostí z Maďarska, vnučky J. Póscha, panie Dr. Gérecz Évu, Dr. Gérecz Máriu, Kertészné Gérecz Eszter a pána Havas Ferenca, ktorí prišli aj so svojimi rodinami. Poukázal tiež na to, že zámerom revitalizácie bol vytvoriť modernú, multifunkčnú verejnú zónu pre rodiny s deťmi, školy a škôlky, ale aj pre seniorov. Do maďarčiny prekladal poslanec MZ Zoltán Beke.
V ďalšom programe predstavili v krátkej rekapitulácii Zoltán Beke a Vanesa Štítnická históriu rodiny Póschovcov i samotnej záhrady.
Následne za celú rodinu Póschovcov o slovo požiadal Zsolt Kertész-Pósch. Poďakoval sa za príjemné prijatie, pridal pár slov o histórii rodiny. Po týchto slovách odovzdal primátorovi Rožňavy darček, erb rodiny Póschovcov.
Formálnu časť podujatia uzavrelo spoločné zasadenie Dubu močiarneho.
Príjemný podvečer pokračoval kultúrnym programom, v rámci ktorého vystúpili žiaci a učitelia Základnej umeleckej školy.
Z histórie
Šľachtický rod Póschovcov pochádza niekdajšej Zvolenskej župy. Začiatkom 18. storočia sa na Gemer prisťahoval Jakab Pósch a založil tak rožňavskú vetvu. Postupne sa rozrastala, zveľaďovala majetok a svojou činnosťou pozitívne pôsobila v prospech rozvoja regiónu i celej krajiny. Z tohto rodu vzišli významní lekári, právnici či lekárnici. József Gyula Pósch nadobudol v druhej polovici 19. storočia pozemok pri potoku Drázus, na ktorom sa nachádza terajšia Póschova záhrada. Jeho dominantou bola vila, v ktorej časť života prežil aj József Pósch. V roku 1908 sa stal primátorom mesta a v tejto funkcii zotrval až do roku 1923.
Po druhej svetovej vojne bol majetok rodiny znárodnený. Po revolúcii v roku 1989 bola dedičom Póschova záhrada vrátená. Vilu i záhradu daroval mestu, s podmienkou, aby zostali prístupné obyvateľom Rožňavy. Vo vile ostatných dvadsať rokov sídli územná pobočka Slovenského červeného kríža. Park sa stal miestom oddychu Rožňavčanov.
(pp)
