Pri príležitosti Pamiatky zosnulých sa v nedeľu 1. novembra 2026 v obradnej sieni Domu smútku v Rožňave uskutočnil pietny akt. Obyvatelia mesta, zástupcovia samosprávy a cirkví si spoločne pripomenuli tých, ktorí už nie sú medzi nami, no navždy zostávajú v našich srdciach a spomienkach svojich blízkych.
Dôstojnú atmosféru spomienkového stretnutia umocnil kultúrny program. V slovenskom aj maďarskom jazyku zazneli básne v podaní študentiek Gymnázia P. J. Šafárika v Rožňave a hudobné vystúpenie Arpáda Farkasa.
Vedenie mesta na podujatí zastupoval zástupca primátora Michal Drengubiak. Prítomným v sále, ale aj návštevníkom cintorína sa prihovoril v slovenskom i maďarskom jazyku : „Keď dnes spomíname na svojich blízkych, často sa nám nevybavia veľké udalosti. Skôr obyčajné chvíle. Rozhovor pri stole. Spoločná cesta. Úsmev. Dotyk ruky. Rada, ktorú sme možno vtedy ani nechceli počuť. Drobnosti, ktoré sme kedysi prehliadali. A ktoré by sme dnes tak radi zažili ešte raz. Práve v takýchto spomienkach zostávajú naši blízki s nami,“ uviedol vo svojom príhovore Michal Drengubiak.
K prítomným prehovorila aj evanjelická zborová farárka Ľubica Olejárová, ktorá vyzdvihla dôležitosť zastavenia sa v dnešnej dobe: „Využime tento vzácny čas Pamiatky zosnulých na to, aby sme postáli v tichu pre Pánom Bohom, pri hroboch našich blízkych a zastavili sa. Utriedili si myšlienky a možno len v tichu sa pýtali: Čo by ten môj otec, mama, starý otec či stará mama, môj blízky príbuzný… čo by povedal, čo by sa ma spýtal?“
Pietny akt svojimi myšlienkami doplnil aj dekan Biskupského úradu v Rožňave Patrik Balázs. Aj jeho slová patrili úcte k zosnulým, sile spomienok a hodnotám, ktoré po sebe predchádzajúce generácie zanechali.
Súčasťou tohtoročnej pietnej spomienky bolo aj vzdanie úcty niekdajším primátorom mesta Rožňava a padlým hrdinom prvej a druhej svetovej vojny.
Nezabúdame na tých, ktorí tu boli pred nami. Ich odkaz a spomienka na nich zostávajú súčasťou histórie nášho mesta i našich sŕdc.
