Rožňavské kúpele ležali v krásnom prostredí vzdialenom 2 km severovýchodne od centra mesta, uprostred krásnych ihličnatých lesov a pod Skaliskom – Volovec. Zdobil ich park, umelé jazierko na člnkovanie a v údolí Čučmy tečúci potok Drázus plný pstruhov.
Malebné prostredie
Malebné prostredie okolitej prírody bolo v lete s rovnomernou priemernou teplotou 17 – 18 °C. Liečivé pramene mali blahodarné účinky na telo a bolo ich niekoľko, ako napr. „Amália forrás“, Bánya forrás, Antal kút, ako aj „Szép leány forrás“. Z prameňov „Antal kút“, „Amália forrás“ a „Bánya forrás“ vykonal rozbor v roku 1895 lekár budapeštianskeho chemického laboratória Mátray Gábor. V nich nachádzal, hlavne v prameni „Bánya forrás“, vysoký obsah síranu železitého. Tieto pramene s vysokým obsahom železa a ich liečivé účinky boli už oddávna známe blízkym i vzdialeným obyvateľom, ktorí si pravidelne každú nedeľu vychutnávali krásu prírody a ozdravné pôsobenie vody. Obsahovala aj mangán, kalcium, magnézium, chlór a iné minerálne látky. Bola odporúčaná na liečenie anémie, respiračných ťažkostí, pohybového aparátu, kardiovaskulárnych chorôb, ako aj liečenie ženských ochorení.
Návštevníci z celej monarchie
V roku 1896 boli ministerstvom vnútra Rakúsko-Uhorskej monarchie úradne vyhlásené ako liečebné kúpele. O tri roky neskôr riaditeľstvo kúpeľov predložilo návrh promenády mestu, ktorá si vyžadovala výrub časti lesa. Od konca 19. storočia do vypuknutia prvej svetovej vojny bol tu živý ruch a do kúpeľov prichádzali návštevníci z celej Rakúsko-Uhorskej monarchie. V tom čase sa tu organizovali rôzne zábavy, majálesy a iné podujatia, ktoré boli veľmi vyhľadávané celým okolím.
Rozsiahla rekonštrukcia
Historickým míľnikom kúpeľov bol rok 1890, keď Juraj Schopper, rožňavský biskup, predal kúpele vtedajšiemu nájomníkovi Jozefovi Markovi, Albertovi Markovi, budapeštianskemu obchodníkovi a rožňavskej spoločnosti Flütsch Július a Kálman. S touto kúpou súhlasilo aj ministerstvo. V rokoch 1890 a 1891 kúpele prešli rozsiahlou rekonštrukciou.
Ostalo len pri návrhu
V roku 1911 predložili finančné spoločnosti návrh mestskému zastupiteľstvu, aby sa vytvorila akciová spoločnosť so základným imaním vo výške 500.000,- korún , ktorá by kúpila kúpele, upravila ich, rozšírila a vytvorila letné kúpele a rekreačné stredisko. Napriek prvotnému nadšeniu z návrhu, ostal len návrh a rozsiahly projekt nebol zrealizovaný. V nasledujúcom roku silná víchrica spôsobila značné škody v kúpeľoch, čo ovplyvnilo aj návštevnosť. Majiteľmi kúpeľov od roku 1895 boli rôzni zámožní ľudia a svoj podiel vlastníctva v rožňavských kúpeľoch mala aj rožňavská sporiteľňa.
Neskôr v roku 1918 boli vlastníctvom „Budapeštianskej nemocnice“. V rokoch 1928 – 1939 ich vlastnili Sándor Szoboszlay, vtedajší notár a Pálfy Gyula, hotelier. Od roku 1940 boli majetkom bývalej banskej spoločnosti Rimamuránsko-Šalgótarijánskej. Kúpele zanikli po druhej svetovej vojne, kedy tu bolo zriadené rekreačné stredisko a neskôr umiestnené podnikové riaditeľstvo Gemerských železorudných baní.
Zdroje: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava. ZORA GEMERA, ročník VIII, rok 1958, č. 39. fond Magistrát mesta Rožňava 1323 – 1923. Kerényi Éva: Fürdőélet a 19. századi Gömörben.
Mária Tureková
