Zaujímavé a niekedy aj pohnuté osudy majú nielen ľudia, ale i predmety. K takým sa určite radí aj história obrazu sv. Klementa. Do roku 1993 zdobil kostol Sedembolestnej Panny Márie na rožňavskej Kalvárii, potom sa na dlhých 28 rokov stratil. Na Slovensko sa vrátil začiatkom marca 2021.
Na poslednú chvíľu
V súvislosti s plánovanou rekonštrukciou kostola na Kalvárii sa pracovníci Biskupského úradu rozhodli komplexnejšie riešiť aj jeho zariadenie. To bolo v roku 1993 odcudzené neznámymi páchateľmi. Okrem obrazu sa stratilo ďalších trinásť predmetov – medzi nimi aj svätostánok, oltárny obraz, či plastiky anjelikov. Ako získavali dokumentáciu k predmetom, začali sondovať, či sa niektoré náhodou neobjavia v ponuke na predaj. A mali šťastie. Niekedy pred Vianocami 2020 objavil obraz na webe istého českého aukčného domu externý spolupracovník Biskupského úradu Peter Cengel. „Bola to niekoľko týždňov trvajúca robota. Aj za pomoci známych som prelúskal weby, kde by sa ukradnuté predmety dali nájsť,“ uviedol Peter Cengel. „Obraz bol určený na vývoz, pretože mal všetky povolenia. Česká strana zrejme nemala informáciu o tom, že je to národná kultúrna pamiatka.“
Potom však už veci nabrali rýchly spád. O náleze upovedomili slovenskú políciu, tá kontaktovala českých kolegov. O pomoc pri stotožnení a identifikácii obrazu požiadali Krajský pamiatkový úrad Košice, ktorý poskytol informácie zo svojej databázy. Obraz následne česká polícia zaistila. Aukčná sieň i vlastník nemali problém vydať obraz, boli si zrejme vedomí toho, že je kradnutý. Začiatkom marca 2021 si ho pracovníci Biskupského úradu boli prevziať na kontaktnom mieste Hodonín – Holíč.
Krádež v roku 1993 bola zrejme dielom organizovanej skupiny, ktorá vykrádala pamiatky, a to nielen cirkevné. Ukradnuté predmety potom vyvážali do Čiech. „V súčasnosti sa na aukciách objavujú predmety, ktoré sa normálnym spôsobom nemohli dostať do súkromných rúk. Príkladom je aj obraz sv. Klementa,“ pokračoval Cengel. Či sa do kostola na Kalvárii vrátia aj ďalšie ukradnuté predmety, ukáže budúcnosť.
Nateraz sa tam nevráti ani nájdený obraz. Jeho novým domovom bude Katedrála Nanebovzatia panny Márie. Dostane sa tak ku svojej o 350 rokov staršej sestre Metercii.
Radosť z návratu obrazu sv. Klementa mal samozrejme aj rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik. „Obraz je svedectvom veľkého bohatstva, ktoré značí tento región. No je i zabúdaný a pritom má svoje bohatstvo. Zabúdaný je aj preto, lebo veľa vecí sa takým nečestným spôsobom stratilo. To je také bolestné. Chcem poďakovať pracovníkom Biskupského úradu, ktorí majú veľký podiel na jeho nájdení,“ uviedol Mons. Stanislav Stolárik.
Autorom bol profesor kreslenia
Autorom obrazu je rodák zo Švedlára Anton Haffner. Účastník revolúcie v roku 1848 sa neskôr zamestnal ako profesor kreslenia a maľovania na oboch cirkevných gymnáziách v Rožňave. „Už aj vtedy, v polovici 19. storočia, dostával objednávky od Biskupského úradu. Napríklad sa mu pripisuje obraz v Kostole sv. Anny. Rovnako sa podieľal na výmaľbe víťazného oblúka v kostole na Kalvárii. Obraz sv. Klementa vznikol v roku 1866,“ upresnila archivárka Biskupského úradu Silvia Lörinčíková. „Sv. Klement je znázornený ako patrón baníkov. V okolí Rožňavy sme skôr zvyknutí na patrocínium sv. Barbory alebo sv. Anny. V tomto prípade to nie je ničím výnimočné, lebo na území Slovenska je viacero miest, ktoré ochraňoval sv. Klement, v Kremnici, Banskej Štiavnici je doložených viacero objektov, ktoré ochraňoval.“
V dobrom stave
Obraz má rozmery 95 x 170 centimetrov a je to olej na plátne. „Pravdepodobne prešiel reštaurátorským zásahom. Teraz sme ho len očistili a zarámovali, lebo bol bez rámu. Dobre sa o neho starali,“ podotkla Lörinčíková.
Svätec, znázornený na obraze, je odetý do hnedej tuniky a plášťa jasnomodrej farby. Pravou rukou sa opiera o kotvu, ktorá je jedným z atribútov tohto svätca, odkazuje na spôsob smrti utopením (v Čiernom mori, alebo v rieke Tiber). Skutočnosť, že je svätec zobrazený ako patrón baníkov, dokumentuje aj banský fúrik s vyťaženou rudou a baníckou zástavou, ale predovšetkým pozadie diela, predstavujúce krajinku s baníckou činnosťou: s haldou, baníckym domom a postavami baníkov (banských úradníkov) v rovnošatách. Na pozadí vnímame Baránka božieho, stojaceho na vrchole hory s banskými štôlňami a s vyžarujúcimi zlatými lúčmi. Uvádza sa to na webe rožňavského Biskupského úradu.
Peter Podolinský
