Na prelome 19. a 20. storočia boli pohľadnice najrozšírenejším, veľmi obľúbeným komunikačným prostriedkom. Dominantné boli predovšetkým v medziľudskej komunikácii. Prostredníctvom pohľadnice odosielateľ podal informáciu – krátku textovú a obrazovú správu o tom, kde sa nachádza. Pomocou obrázku priblížil adresátovi prostredie, ktoré navštívil a ako to tam vyzerá. Pohľadnice boli vydávané od 70. rokov 19. storočia do roku 1905 s tzv. dlhou adresou, na ktorých je adresná strana určená na napísanie adresy prijímateľa, na nalepenie poštovej známky a na poštovú pečiatku, a pre krátku správu bol vynechaný priestor na obrazovej strane. Od roku 1906 sa vydávali pohľadnice s krátkou adresou, kde adresná strana je rozdelená na priestor na adresu, poštovú známku a pečiatku a na krátku správu pre adresáta. Celá obrazová strana je určená na obrazový motív.
Bohatá tradícia
Vydávanie rožňavských pohľadníc má bohatú tradíciu. Najstaršie pohľadnice sa vyhotovovali na základe ilustrácií, neskôr fotografií. Rozmnožovali sa pomocou litografie, neskôr sa stala najpoužívanejšou technika svetlotlače – spočiatku čiernobiela, neskôr kolorovaná a postupne sa do popredia dostávali fotopohľadnice. Na pohľadniciach sa takmer vždy uvádzajú len mená a priezviská vydavateľov. Do prvej polovice 20. storočia najviac rožňavských pohľadníc vydali rožňavskí vydavatelia János Búfy, Nándor Pauchly, József Fuchs, Jenő Falvi a Sajó-Vidék.
Najpočetnejšiu skupinu predstavujú pohľadnice zobrazujúce mesto a jeho stavebné dominanty. Autori fotografií najviac obľubovali pohľady na mesto z Kalvárie a z úbočia Rákoša a zábery zo Strážnej veže a zo severovýchodného rohu štvorcového námestia.
Rôznorodá tematika
Rožňavské pohľadnice predstavujú široký záber zobrazenia kultúrno-historických pamiatok, ktoré je z hľadiska obsahovej skladby možné rozdeliť na pohľadnice s vyobrazením diel výtvarného umenia (Metercia, Smrť Attilu, pomník Františky Andrássyovej, atď.), pohľadnice s turistickým obsahom (napr. Rožňavské kúpele) a so stavebnými kultúrno-historickými pamiatkami (Strážna veža, radnica, františkánsky kostol, biskupský palác, Banícke múzeum, katedrála, atď.), ktoré tvoria najrozsiahlejšiu skupinu rožňavských pohľadníc. Stretávame sa aj s pohľadnicami s politickou (Rožňava 1938), priemyselnou (Rožňava-baňa) a hudobnou tematikou (Zenésznegyed – Hudobná štvrť).
Z roku 1898
Najstaršia pohľadnica Rožňavy – Üdvözlet Rozsnyóról (Pozdrav z Rožňavy) je z roku 1898. Pohľadnicu s dlhou adresou vydal miestny vydavateľ Jenő Falvi. Zobrazuje pohľad na stred mesta zo severu, z Kalvárie. Na obrazovej strane s čiernobielym záberom sú viditeľné dominanty mesta – evanjelický kostol postavený v duchu tolerančného zákona, Strážna veža, kostol Sv. Anny, známy aj ako františkánsky kostol s kláštorom a katedrála Nanebovzatia Panny Márie s osobitne stojacou barokovo-klasicistickou vežou, ktorá je dominantou severozápadnej časti mesta.
Pohľadnice sú dôležitým prameňom poznania histórie mesta a cenným historickým prameňom. Poskytujú široký záber zobrazenia kultúrno-historických pamiatok v meste a okolí. Vďaka komunikačnej, propagačnej, reklamnej a dokumentačnej funkcii sú vyhľadávaným, vzácnym zberateľským artiklom.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
Zdroje:
Petercsák, T.: A képes levelezőlap története. Miskolc, 1994
Tököly, G.: Ki kicsoda Rozsnyón. MÉRY RATIO, Somorja, 1999.
Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave, fond História I
