Organizátori tohtoročného Rožňavského kultúrneho leta si dali za cieľ priniesť obyvateľom mesta aj netradičné podujatia na nezvyčajných miestach. K takým sa určite radilo vystúpenie českého lutnistu a gitaristu Ondřeja Jaluvku v Póschovej záhrade. Ako poznamenal pri predstavení interpreta vedúci odboru kultúry Ivan Nemčok, lutna a lutnista mali premiéru nielen v Rožňave, ale zrejme v celom okrese.
Lutna – sprievodca k podstate hudby
Ondřej Jaluvka, pôsobiaci hlavne vo Francúzsku, ukázal vo svojom viac ako hodinu dlhom programe široký repertoár. Od skladieb barokových a renesančných majstrov, cez coververzie piesní Billie Jean od Michaela Jacksona či Imagine od Johna Lennona až po krátke improvizácie.
Český hudobník začínal ako samouk, no v hudbe túžil nájsť niečo viac. Začal preto študovať na hudobnej škole hru na gitaru. Dostal sa k učiteľovi, ktorý študoval hru na lutnu v Bazileji a bol ňou nadšený. „Živil ma tou najlepšou hudbou. Počúval som najlepšie súbory barokovej a renesančnej hudby. Zapojil ma do gitarového súboru, kde sme hrali rôzne úpravy starých skladieb,“ začal Ondřej Jaluvka. Po odchode zo školy sa venoval rockovej hudbe či jazzu.
Prešlo pár rokov, no túžba nájsť v hudbe niečo nové, dostať sa hlbšie k podstate, v Ondřejovi zostala. „Na jednom koncerte barokového orchestra som uvidel lutnistu. Tak sa to spojilo. Vedel som, že musím ísť týmto smerom. Bolo to niekedy v polovici môjho štúdia na vysokej škole. Vybavil som si miesto v programe Erazmus a v Nemecku som sa učil u Rolfa Lislevanda zo Staatliche Hochschule für Musik de Trossingen. Tam sa začala moja lutnová cesta,“ priblížil Jaluvka.
Pri lutne ako nástroji mal pocit, že nájde veci, ktoré pôjdu hudobne i technicky hlbšie než to, čo mohol pochytiť počúvaním a štúdiom. „Naozaj som to v nej našiel. Pri prechode z klasickej či elektrickej gitary k lutne sa človek priblíži k prazákladom hudby. Aj tie črevové struny, technika hry, kde sa hrá bruškami prstov bez nechtov, polyfonická hra, je tam skrátka množstvo hudobného a technického bohatstva, ktoré človeka obohatí a skrz hudbu môže predávať ďalej,“ vyznal sa Jaluvka.
Lutna ho zaviedla aj do Francúzska. „Vzniklo to tak, že som mojej kamarátke, tiež lutnistke povedal, čo v hudbe hľadám. Odporučila mi ísť do Lyonu, za učiteľom Eugène Ferré z Conservatoire Supérieur de Lyon. To je vraj ten pravý človek pre mňa. Počúvol som radu a neľutujem, že som za ním išiel,“ opísal Jaluvka.
Dvere do sveta
Možno práve preto, že lutna nie je až tak rozšírený nástroj, záujem o koncerty je veľký. Jaluvkovi otvorila dvere do sveta. „Gitara je nástroj, na ktorý stále rád hrám, no lutna ma dostala za oceán do Čile,“ podotkol. Samozrejme, že veľa vystúpení má v Európe. Keďže nehrá len klasickú hudbu, ale jeho vystúpenia majú presahy aj do iných žánrov, okrem koncertných siení sa dostane i do kostolov alebo klubov. „A tiež do experimentálnych miest, ako napríklad tu,“ opísal hudobník priestor v Póschovej záhrade.
Aktuálne má Jaluvka za sebou sériu vystúpení v Čechách a na Slovensku. S akými reakciami sa stretáva? „Odozvy mám krásne. Ľudia sú vrelí a vnímaví. Verím, že toto je len prvýkrát, čo takto viac hrám po Slovensku. Je mi tu dobre. Narodil som sa ako Čechoslovák, cítim sa ním byť a na Slovensku nachádzam kúsok svojej duše. Rád sa teda vrátim,“ vyznal sa umelec.
Sila improvizácie
Vystúpenie začal improvizáciou. Je to stála súčasť jeho vystúpení? „Na gitaru ma vždy bavilo improvizovať. Keď som sa učil ako samouk hrať, tak som si vtedy z kazeťáku napočúvaval interpretov, ktorých som mal rád a do toho som si džemoval/jamoval. Tak som sa naučil hrať na gitaru. Princíp improvizácie napojenej na hudbu, ktorá je napísaná, ma nikdy neopustil. Napríklad na barokových koncertoch sa mi často stane, že improvizujem nejaký „bridge“, ktorý vedie do nejakého „končerta“, alebo to môže byť doprovod nejakej speváčky, či huslistky, kde človek okrem toho, že doprevádza – hrá napísané noty, si robí rôzne improvizované plochy. Priestoru na improvizáciu je vždy dosť. Plus improvizácie v rámci interpretácie ako takej, keď si človek pridáva rôzne trilky, obaly či nejaké vsuvky,“ vysvetlil Jaluvka. Teda, každé vaše vystúpenie je originál? „Úplne,“ uzavrel s úsmevom český lutnista.
Vystúpenie Ondřeja Jaluvku však bolo len prvou časťou programu, ktorý Lenka Leštáková z odboru kultúry na sobotný podvečer pripravila. V druhej si záujemcovia mohli prezrieť katedrálu a evanjelický kostol v sprievode lektorky z Turistickej informačnej kancelárie, resp. historičky a archivárky Silvie Lörinčíkovej. Jej krátke prednášky a doplňujúce informácie dali prehliadkam iný rozmer.
(pp)
