Na základe viedenskej arbitráže z 2. novembra 1938 a protokolov zo dňa 7. marca 1939 a 4. apríla 1939 pripadla časť Gemera spolu s ďalším územím južného Slovenska Maďarskému kráľovstvu. V súvislosti s tým sa zmenila aj organizácia verejnej správy tohto územia. Prvou väčšou skúškou pre pohraničné okresy na jednej i druhej strane novo tvoriacej sa hranice tak bola evakuácia úradov a štátneho majetku, resp. neskôr aj samotného slovenského (resp. československého) obyvateľstva pracujúceho v štátnej službe z odstúpeného územia na územie Slovenskej krajiny. Správu pripojených území vykonávali v počiatočných týždňoch veliteľstvá jednotiek maďarskej armády, ktoré sem boli na zabezpečenie pripojeného územia dislokované z Maďarska. Okresné úrady boli rozpustené, resp. evakuované a agenda rozpustených úradov mala prejsť dôslednou selekciou, alebo skartáciou.
Tieto politické a spoločenské pomery našli svoj odraz aj v Rožňave. Príchodom „horthyovského“ vojska v utorok 8. novembra 1938 na Rákocziho námestie prešla Rožňava do maďarskej štátnej správy. Keď vojenská správa splnila svoje poslanie, riadenie verejných vecí, odovzdalo 22. decembra 1938 civilnej správe, ktorá pokračovala v intenciách správy vojenskej. Maďarská národná rada formálne vyzvala obyvateľstvo, aby zachovalo pokoj a predchádzalo porušovaniu verejného poriadku. Rožňava sa stala 1. januára 1939 sídlom hlavnoslúžnovského úradu, policajného kapitanátu a okresného súdu, ktorý patril k sedrii v Rimavskej Sobote. Po vytvorení Hlavnoslúžnovského úradu v Rožňave sa hlavným slúžnym stal Dr. Langhoffer László. Ten v roku 1941 odišiel do dôchodku a poverený riadením úradu sa stal Dr. Stempel István, ktorého neskôr vo funkcii vystriedal Dr. Csurgai István. Dňa 28. februára 1939 sa konalo zasadnutie v hlavnoslúžnovskom úrade, na ktorom bolo prerokované nariadenie Ministerstva vnútra Maďarského kráľovstva o zaznamenaných škodách spôsobených „znovupripojením“ južných obcí k Maďarsku. Jednalo sa o finančnú hotovosť, cenné papiere, vkladné knižky, kolky, zápisnice, administratívne spisy a pod., ktoré boli odcudzené československými úradníkmi a funkcionármi. Na tomto zasadnutí boli prítomní Dr. Stempel István – slúžny, Koncz Anrás – okresný účtovník a jednotliví predstavitelia obcí okresu. Katastrálne záznamy sa zachovali len z deviatich obcí, ktoré prevzal Okresný súd v Tornali na dočasnú úschovu. V súvislosti s tým, hlavný slúžny Dr. Langhoffer László, vydal inštrukcie ku vyhľadávaniu odcudzených prezidiálnych dokumentov.
Do „znovupripojeného“ okresu Rožňava patrili obce: Rožňava, Bôrka, Brzotín, Čučma, Drnava, Gemerský Milhosť, Hucín, Jelšava, Jelšavská Teplica, Jovice, Kováčová,, Krásnohorská Dlhá Lúka, Krásnohorské Podhradie, Kružná, Kunová Teplica, Licince, Lipovník, Lúčka, Mikolčany, Nadabula, Nováčany, Pača, Pašková, Plešivec, Prihradzany, Rakovnica, Rudná, Silica, Silická Brezová, Šivetice, Slavec, Vidová. Tieto obce boli povinné podávať hlavnoslúžnovskému úradu mesačné hlásenia o stave obce a jeho verejného života. Správy obsahovali rozpočty obcí, ich výdaje a príjmy ako aj sociálnu situáciu. Zahŕňali tiež oblasť verejného zdravotníctva, poľnohospodárstva a priemyslu. Na úradoch došlo k výmene československých úradníkov a funkcionárov za maďarských. V roku 1942 hlavný slúžny vymenoval členov rady v jednotlivých obciach okresu. Týmto vymenovaním boli členovia zaradení do zastupiteľských orgánov a svoju činnosť mali vykonávať do ďalších volieb. Veľkú rolu v tomto období zohrala aj výchova mládeže, ktorá bola zverená mládežníckej organizácii Levente. Činnosť tejto organizácie bola riadená hlavnoslúžnovským úradom.
Činnosť hlavnoslúžnovského úradu v decembri 1944 už ochabovala. Hlavný slúžny, slúžny a ostatní členovia vedenia z úradu odišli. Rožňava bola rumunskými a sovietskymi vojskami oslobodená 23. januára 1945. Následne bol zrušený maďarský režim na obsadenom „znovupripojenom“ území Slovenska. Ustanovenie viedenského rozhodnutia bolo vyhlásené za neplatné.
Zdroj: archívny fond Hlavnoslúžnovský úrad 1939 – 1944
Mária Tureková