Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová udelila v nedeľu 27. júna vyznamenania 24 osobnostiam spoločenského života. Medzi vyznamenanými bola aj Chaviva Reicková, ktorá dostala Rad Ľudovíta Štúra III. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu.
Narodila sa ako Marta Reiková v chudobnej židovskej rodine 22. 6. 1914 v obci Nadabula, ktorá je dnes už súčasťou Rožňavy. V roku 1919 sa s rodičmi presťahovala do Radvane pri Banskej Bystrici. Tu navštevovala základnú i Strednú obchodnú školu, ktorú však pre nedostatok finančných prostriedkov neukončila. Následne pracovala ako predavačka a účtovníčka v železiarstve bratov Norbergovcov. Od mlada bola aktívna v sionistickom hnutí. Už v Banskej Bystrici sa stala členkou sionistickej organizácie Hašomer Hacair, kde prijala nové hebrejské meno Chaviva (po hebrejsky „Ľúbezná“). Roku 1938 sa presťahovala do Bratislavy, kde pracovala ako sekretárka dr. Oskara Neumanna, jedného z vedúcich predstaviteľov sionistického hnutia na Slovensku. Vyučovala v prípravných kurzoch pre vysťahovalcov do Palestíny a bola vedúcou sekretariátu Židovského národného fondu.
V decembri 1939 sa s manželom odsťahovala do Palestíny. Prihlásila sa na výzvu SOE, ktorá prostredníctvom Židovskej agentúry hľadala židovských dobrovoľníkov pre špeciálne vojenské operácie. Vstúpila do pomocného ženského zboru RAF (WAAF) pod menom Ada Robinson. Vďaka SOE v roku 1942 absolvovala vojenský a spravodajský výcvik a získala hodnosť seržant.
V lete 1944 bola ako jediná žena zaradená do operačnej skupiny Amsterdam, ktorá mala plniť úlohy na území Slovenska. Spolu so šiestimi ďalšími mužmi bola vysadená do priestoru Malej Fatry dňa 17. septembra 1944 a zapojila sa do aktívnej protifašistickej činnosti. Podieľala sa na získavaní spravodajských informácii o židovskom obyvateľstve na Slovensku, pomáhala židovským utečencom na povstaleckom území a organizovala odvoz židovských detí cez Maďarsko do Palestíny. Pomáhala tiež organizovať odsun zostrelených spojeneckých letcov. Spolu s ostatnými členmi výsadku sa podieľala na výcviku židovských partizánov. Po potlačení povstania sa skrývala spolu s partizánmi v okolí Pohronského Bukovca. 31. októbra bol partizánsky tábor prepadnutý nacistickými jednotkami, 1 novembra 1944 bola zajatá spolu s ďalšími partizánmi ukrajinskou jednotkou Waffen-SS Galizien. Pri výsluchu netajila svoj židovský pôvod. Po krutom výsluchu bola spolu s ďalšími väzňami 20. novembra 1944 oficiálne prepustená. V skutočnosti v ten deň nacisti zhromaždili okolo 250 osôb židovskej národnosti, medzi nimi i Chavivu Reickovú pri Banskej Bystrici, kde ich toho istého dňa v protitankovom zákope pri Kremničke všetkých povraždili.
Po oslobodení bolo jej telo exhumované a uložené v Olšanských hřbitovech v Prahe. V roku 1952 bolo na žiadosť izraelskej vlády znovu exhumované a prevezené do Izraela, kde bola Reicková pochovaná na Herzlovom cintoríne. Mestský národný výbor v Banskej Bystrici jej 21. augusta 1990 udelil In memoriam čestné občianstvo.
Pamiatke Ch. Reickovej bol venovaný slovenský dokumentárny film Návrat do horiaceho domu (2014).
V texte sú použité informácie z wikipédie.
(PP)
