Naše mesto Rožňava menilo rokmi svoju tvár výstavbou, rekonštrukciami budov, ale aj svojou celkovou úpravou. Najväčší rozmach výstavby bol najmä na prelome 60. a 70. rokov minulého storočia. Z dôvodu veľkého nedostatku bytov patrila k investičným plánom výstavba sídlisk. Dobrá územná príprava bola základom plynulého priebehu výstavby. Túto úlohu si ako prvoradú vytýčili pracovníci ONV odboru výstavby pri jej realizovaní, hlavne po prijatých obmedzeniach pri zaberaní poľnohospodárskej pôdy.
Nové sídliská
I keď už prebiehala výstavba 312 bytových jednotiek na sídlisku U potoka, pripravená bola aj územná i projektová príprava pre sídlisko Rožňava – Stred. Sídlisko Stred zaberalo priestor východne od Šafárikovej ulice po individuálnu výstavbu z juhu, ohraničený spojovacou ulicou Ernesta Rótha na Šafárikovu ulicu a na severe Košickou ulicou. Celková plocha tohto územia predstavovala 17 ha, z ktorej samotné centrum malo 3,87 ha.
Podrobný územný plán Rožňava – Stred projektoval Krajský projektový ústav Košice. Ten pozostával z výstavby 752 bytových jednotiek, 9-triednej základnej školy, materskej školy pre 120 detí a detských jaslí pre 55 detí. Ďalej tu mali vyrásť obchody, samoobslužná práčovňa, 3 kotolne, garáže pre 95 – 120 áut a parkovacie plochy pre 90 áut. K zmene investičného plánu výstavby sídliska došlo pri návrhu poslancov Rady ONV, keď sa dohodli na výstavbe aj 3 izbových bytov, čím sa nezvýšili rozpočtové náklady na jeden byt a na inžinierske siete, a zároveň navrhovanou zmenou sa nepredĺžili termíny stavebnej prípravy.
Okrem bytovej výstavby a vybavenosti (škola, kotolne a pod.) projekt pozostával aj z časti pomenovanej Centrum. Tvorili ju Závodný klub ŽB, Dom služieb, banka, hotel, autobusové nástupište. Pri výstavbe sídliska došlo k asanácii niekoľkých objektov a domov. Na vyrovnanie rozpočtu Reformovanej cirkvi ako náhradu za asanovaný objekt pre výstavbu sídliska Stred – Centrum, Rada ONV schválila sumu vo výške 140.000,- Kčs.
30 miliónov
Ďalším pripravovaným sídliskom bolo sídlisko P. J. Šafárika, ktoré bolo ohraničené Košickou ulicou z juhu, na západe potokom Drázus, na východe ornou pôdou a na severe Žľabovou ulicou. Výmera tohto sídliska bola 47,46 ha, na ktorej malo byť okrem iného postavených 546 bytových jednotiek vo výškovej zástavbe a 94 bytových jednotiek v individuálnej bytovej výstavbe.
Na uvedenej ploche sídliska sa navrhovali zariadenia a to: autobusová stanica ČSAD, 9-triedna základná škola, materská škola a jasle, objekt služieb, samoobslužná predajňa, jedáleň a kino. Táto výstavba bola schválená Radou MsNV dňa 20. 11. 1968 a Radou ONV 24. 1. 1969. Uvedená výstavba si vyžadovala značné asanácie a zásah do spôsobu bývania, ako aj žitia väčšej časti obyvateľstva tohto územia.
V rámci asanácie bolo nevyhnutné vypracovať harmonogram zabezpečenia náhrady za asanované byty, ako aj vyčísliť potrebu finančných prostriedkov na výkup asanovaných objektov podľa jednotlivých rokov. Na výkup asanovaných bytov bola stanovená suma rozpočtových nákladov vo výške 30 500 000,- Kčs. Preto museli poslanci a funkcionári MsNV v Rožňave vyvinúť maximálne úsilie, aby k výstavbe prikročili v plánovaných termínoch, a tak od základu zmenili tvár mesta. Rada ONV schválila projektové riešenie sídliska P. J. Šafárika v Rožňave v celkovom náklade 269,3 mil. Kčs.
Po posledných opatreniach vlády sa doriešila aj otázka zainteresovanosti dodávateľov na bytovej výstavbe, ako aj nedostatok stavebných kapacít v našom okrese, čo prispelo k odovzdávaniu kvalitnejších bytov, vrátane technického a občianskeho vybavenia.
Zdroj: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Zora Gemera, 1969, Zora Gemera, 1966, Zápisnice Rady ONV 1963 – 1972, Zápisnice Rady MsNV 1968.
Mária Tureková
