Stolní tenisti rožňavského Geológa majú za sebou ďalšiu úspešnú sezónu. Po vlaňajšom bronze, v nedávno skončenom ročníku pridali prvýkrát v histórii klubu strieborné medaily na Majstrovstvách Slovenska družstiev. Tím nastúpil v zložení Adam Klajber, Ingemar Péter a Jakub Takáč. Na striedanie bol pripravený Gregor Gallo. V stolnotenisovej hale v Bratislave, kde sa záverečný turnaj uskutočnil, tvorili realizačný tím ešte vedúci družstva Zoltán Gallo, tréner Andrej Ružík a kondičný tréner Miloš Kočtúch. Vzhľadom na protipandemické opatrenia sa hralo bez divákov.
Celá sezóna v jednom turnaji
Na jeseň odohrali mužstvá v extralige len prvé kolo. V ňom po boji zdolala Rožňava na domácich stoloch súpera z Ružomberka. Následne však prišla druhá vlna koronavírusu a súťaž bola prerušená. Kým najvyššie súťaže v kolektívnych športoch dostali výnimku a mohli pri dodržaní stanovených opatrení pokračovať, v stolnotenisovej extralige sa tak nestalo. Hlavným dôvodom bol fakt, že len minimum hráčov má profesionálnu zmluvu.
Čakalo sa teda, kedy sa epidemická situácia zlepší na toľko, že budú môcť byť opatrenia uvoľnené. V máji sa teda situácia zlepšila a posledný víkend v mesiaci sa tak záverečný turnaj mohol uskutočniť. Právo štartu dostali všetky extraligové tímy. Pár dní pred majstrovstvami Slovenska družstiev mužov, ako sa podujatie volalo, sa odhlásili Kežmarok, Bardejov, Topoľčany a Hlohovec. V predvečer turnaja sa odhlásila aj Galanta, v tíme ktorej bolo podozrenie, že hráči by mohli byť pozitívni na COVID-19.
Šťastná ruka
V sobotu ráno sa tak na žrebovaní zišlo sedem tímov. Vydrany, Nižná, Rožňava, Vranov n/T, Ružomberok, Čadca a Michalovce. Nasadenie tímov bolo na základe rebríčkového postavenia troch najlepších hráčov mužstva. Prvé Vydrany a druhá Nižná boli nasadené do pavúka, pozícia ostatných tímov sa žrebovala. Svoju úlohu tak zohrala aj náhoda. „Reálne sme zhodnotili, že Vydrany, vzhľadom na to, v akej zostave prišli, by sme mohli pritlačiť len pri veľkej dávke šťastia,“ začal vedúci Geológa Rožňava Zoltán Gallo. „Naším súperom v boji o medaily bola predovšetkým Nižná. Dôležité však bolo vyhnúť sa Vydranom v semifinále.“
Žrebovanie sa konalo v sobotu ráno. „Mal som šťastnú ruku. V štvrťfinále som vytiahol Michalovce, ktoré boli najprijateľnejší súper, ktorého sme mohli získať. Zároveň sme v semifinále išli na druhý nasadený tím, teda Nižnú.“ Prvý a veľmi dôležitý krok k úspešnému účinkovaniu rožňavského tímu na šampionáte tak bol urobený.
Rozbeh s Michalovcami
V stretnutí s Michalovcami vyhral Geológ 5:1, čím jedinú prehru si pripísal Takáč. „So súperom sme nemali väčšie problémy. Počítali sme s tým, že sa Klajber bude rozbiehať pomalšie. K tímu sa totiž pripojil až v piatok popoludní, keď prišiel priamo z letiska vo Viedni. Priletel tam z Tuniska, kde hral na medzinárodnom juniorskom turnaji. Dostal sa tam až do štvrťfinále, čo je veľmi pekný výsledok,“ uviedol Z. Gallo. Spomínaný fakt sa možno prejavil v tom, že Klajber odohral s Kostelníkom päťsetový zápas.
Nižná už s Truksom
V sobotu popoludní tak v semifinále na Geológ podľa očakávania čakala Nižná. V zostave už nastúpil aj skúsený Truksa, ktorý vo štvrťfinále nehral. Stretnutie sa pre Rožňavu skončilo až nečakane vysokým víťazstvom 5:1, na stoloch to však bola väčšia dráma. Dôležité boli dva peťsetové zápasy, ktoré hráči Geológa vyhrali. Klajber prehrával s Bratom už 0:2, no dokázal vývoj otočiť. Rovnako 3:2 zdolal Brata aj Takáč. „Tam sa to pre nás mohlo skomplikovať. Na druhej strane veľmi dobre zahral Péter, ktorý suverénne zdolal nepríjemného Dika a Truksovi v zápase nedovolil takmer nič,“ priblížil Zoltán Gallo.
Svoju pozitívnu úlohu zohrala v stretnutí aj veľká devíza rožňavského tímu, ktorou je kolektívny duch, chémia, ktorá je medzi hráčmi. Na strane Nižnej to chýbalo, kolektív nebol taký jednoliaty.
Finále s Vydranmi
V sobotu večer tak mala rožňavská výprava istotu, že horšie ako na druhom mieste už neskončia. Aj napriek sile Vydrian, išli do stretnutia s tým, že im čo najviac skomplikujú cestu za šiestym titulom. No nepodarilo sa to tak, ako si predstavovali. „Viac sme si mohli užiť toto finále. Chýbal mi tam taký ten bojovný drive. Po víťazstve Klajbera nad Lelkešom sme viedli 1:0, no potom sme už nezískali ani set. Bolo tam síce viacero zápasov, kde rozhodovala jedna loptička, no nepadlo to na našu stranu. Očakával som síce tesnejšie finále, no nič to nemení na našom historickom úspechu. Neostáva nič iné pogratulovať Vydranom,“ zhrnul Zoltán Gallo.
Tímový duch
Geológ Rožňava je už na slovenskej stolnotenisovej scéne desiatky rokov. Boli časy lepšie, i horšie. Dôraz kládol na to, aby gro tímu stále tvorili vlastní odchovanci a hodnú chvíľu sa im to aj darilo. Aktuálna situácia na Slovensku je však taká, že okrem Čadce, si už len s vlastnou liahňou nevystačí žiadny iný extraligový tím. Aj keď z objektívnych príčin nehrajú odchovanci, snažia sa funkcionári Geológa dopĺňať tím o hráčov z regiónu. „Som tomu rád, že sa nám to darí. Okrem športových kvalít sa pri skladaní tímu pozeráme aj na ľudské kvality každého hráča. Musí zapadnúť do kolektívu. Pre nás je dôležité, aby mužstvo malo vnútornú chémiu, pretože bez nej je to veľmi ťažké. Teraz sa nám to podarilo skĺbiť a som rád, že hráči majú záujem hrať v našom tíme. Vedia, že neskladáme mužstvo na jedno použitie, aké sa v extralige sem tam objavujú,“ povedal Zoltán Gallo. „Geológ má svoj príbeh, svoju históriu a rešpekt v slovenskom stolnom tenise. A toto všetko si chceme udržať aj do budúcnosti.“
Smutná správa
Po štvrťfinále prišla pre rožňavskú výpravu smutná správa. V rožňavskej nemocnici zomrel vo veku 86 rokov zakladateľ stolného tenisu v Rožňave pán Ján Kováč st. Jeho pamiatku si pred semifinále uctili minútou ticha a hráči Geológa nastúpili s čiernymi páskami.
Dvakrát semifinále, dvakrát medaila
Po vlaňajšom bronze natiahli Rožňavčania úspešnú sériu o tohtoročné striebro. Ich úspech ešte viac vynikne v porovnaní s Vranovom n/T. Už viacero sezón má dobré mužstvo, pravidelne hrá v lepšej šestke extraligy resp. v medzi najlepšími štyrmi mužstvami. No ani raz si nesiahol na medailu. Rožňava naopak dokázala oba svoje štarty medzi najlepšími premeniť na medaily.
Na jazyk sa tlačí otázka, čo robia v Rožňave inak. Odpoveď možno nájdeme v minulých sezónach. Geológ pravidelne bojoval o záchranu, často rozhodovalo jedno jediné stretnutie. Teraz to bolo podobné, akurát, že nešlo o záchranu, ale o medaily. „Už historicky máme skúsenosti s tým, že v boji o záchranu sme často museli načasovať formu hráčov na konkrétny zápas. Stála za tým aj funkcionárska práca s hráčmi, špecifický tréningový model. Rovnako aj psychologická príprava. Máte teda skúsenosti pripraviť sa nejaký konkrétny termín či zápas,“ načrtol recept Zoltán Gallo.
Protiepidemické opatrenia síce zatvorili väčšinu športovísk, no vzhľadom na to, že Klajber je juniorský reprezentant Slovenska a Péter je sparing partnerom hráčov juniorskej reprezentácie, v nejakej obmedzenej forme predsa len trénovať mohli. „Nie všetci naši súperi mali takúto možnosť. Zápasová prax však chýbala všetkým,“ uviedol Zoltán Gallo. „Dá sa povedať, že koronavírus nám nie až tak ublížil. No to je vyššia moc. Samozrejme sme boli pripravení odohrať celú sezónu. Sme sklamaní z toho, že naši diváci, ktorí sú jedni z najlepších na Slovensku, nemali, okrem prvého zápasu s Ružomberkom, šancu vidieť dobrý stolný tenis a našich hráčov v akcii.“
Medaily majú príbeh
Je aktuálne striebro cennejšie ako vlaňajší bronz? „Čo sa týka úspechu, tak toto druhé miesto je zrejme najväčší úspech mužského kolektívneho športu v histórii Rožňavy. Čo si možno nie každý uvedomuje,“ poznamenal Zoltán Gallo. „Na druhej strane, ak porovnám medaily, tak cesta za vlaňajším bronzom bola oveľa emotívnejšia, vzrušujúcejšia. Už to, že sme sa dostali do prvej šestky, v nej sme s Nižnou zviedli dramatický štvrťfinálový súboj, v ktorom sa hralo do poslednej lopty. V semifinále sme dokázali pritlačiť hráčov Vydrian, v boji o tretie miesto sme dokázali otočiť zápas s Vranovom n/T. Bol to emotívny príbeh. No aj tohtoročné finále má v týchto ťažkých časoch svoj príbeh. Možno to bola trochu jednoduchšia cesta, ale samozrejme je tiež veľmi cenná.“
Peter Podolinský
