Pozoruhodný projekt Adventínkin Gemerníček pripravila na tohtoročný advent riaditeľka Základnej umeleckej školy v Rožňave Monika Kerekešová. Zapojila samozrejme aj svojich kolegov a žiakov. Od prvej adventnej nedele sa na webe začali každý deň objavovať videá s krátkym príbehom, ktoré divákov zaviedli na menej známe miesta na Gemeri. Doplnené boli hudobnými či speváckymi vystúpeniami žiakov. Pripravená bola tiež mapa, kde si deti mohli zapisovať miesta, ktoré Adventínka navštívila. Presnejšie len jedno písmeno. Na konci adventu z písmen vznikla otázka. Odpoveď na ňu pomohla zachrániť čaro Vianoc.
Nápad
Za projektom stojí spomínaná Monika Kerekešová. Nápad vznikol niekedy v druhej polovici októbra. „Bolo to po stretnutí s Marekom Kmeťom, kde sme riešili hlavne učiteľské veci. Reč popri tom padla aj cestovný ruch a propagáciu regiónu,“ začala vysvetľovať Monika Kerekešová. Prvá verzia smerovala k predstaveniu menej známych kostolíkov v regióne, kde by žiaci ZUŠ zahrali pár skladieb, pár slovami by bol predstavený samotný kostol. „Zrealizovať to všetko by však bolo príliš zložité, tak sme to modifikovali,“ pokračovala Kerekešová. „Jedno dieťa, predstavenie menej známych lokalít. Takto vznikol Adventínkin Gemerníček. Bude to pre deti, no nebude to večerníček, ale Gemerníček, keďže chceme predstaviť Gemer. Dievčatko nebude obyčajné, ale rozprávkové a príde zachrániť Vianoce.“
27 dní
Aj keď má advent zvyčajne 24 dní, Adventínkin Gemerníček má 27 dielov. „Je to preto, že prvá adventná nedeľa vyšla na 28. november, tak už sme išli od tohto dňa,“ vysvetlila riaditeľka. Prvý diel zaviedol Adventínku do Póschovej záhrady v Rožňave, ďalšie potom na Bosniak v Betliari, do Gombaseku, Jelšavy, Bretky a na iné viac či menej známe miesta na Gemeri. „Asi najnáročnejšie bolo nájsť starý Jelšavský hrad. Ani miestni obyvatelia mi nevedeli poradiť. Nakoniec sme ho našli, no bola náročnejšia turistika, ako som predpokladala. Výhľad však stál za to,“ uviedla tvorkyňa. „Zaujímavé miesto bolo aj v Bretke, kde bola jedna ochotná pani, ktorá nám všetko poukazovala. Bolo to také milé.“
Miesta aj príbehy k nim sa viažuce hľadala autorka aj u svojich kolegov i žiakov. „Postupne sme to vyskladali. Navyše postavy z jednotlivých príbehov sa viazali aj k iným miestam. Čo znova poskytlo ďalšie námety. Podnety poskytli aj samotné miesta, kde sme natáčali. Vnukli mi príbeh. Čo sa týka histórie miest, nie sú tam žiadne nepravdivé informácie. Vychádza to z reálnych faktov, no samotné príbehy sú vymyslené. Mali sme aj jeden diel, ktorý sa neviazal k miestu, ale k vode. Poukázali sme na príbeh vody, jej kolobeh v prírode, ako i na to, že možno má pamäť.“
Víkendy s turistikou
Nakrúcanie na jednotlivých miestach sa začalo koncom októbra a finišovalo v polovici decembra, prevažne cez víkendy. „Za deň sme stihli natočiť tri maximálne štyri miesta. Novembrové víkendy sme tak strávili turisticky,“ uviedla s úsmevom Kerekešová. Adventínku si zahrala dcéra Moniky Kerekešovej. „Spočiatku sme uvažovali o žiačke, no bolo to nereálne, aby sme každý víkend chodili točiť. Nakoniec to padlo na moju dcéru. Aj keď to nie vždy robila s nadšením, prežili sme krásne spoločné chvíle, čo sa v bežnom živote málokedy stáva, lebo nie vždy máme na seba čas. A toto nás prinútilo byť spolu a prežiť krásne chvíle,“ zaspomínala Kerekešová.
Diváci aj v zahraničí
Jednotlivé videá boli uvádzané na webe špeciálne pripravenom pre Adventínku. Jeden diel mal v priemere okolo 250 zhliadnutí. S tvorcami mohli deti či rodičia komunikovať na sociálnej sieti. „Mimoriadne ma potešil komentár, v ktorom mi pani žijúca v zahraničí napísala, že veľmi ďakuje za príbehy Adventínky, lebo aj cez ne sa v myšlienkach môže vrátiť na miesta, kde vyrastala. To ma tak potešilo, lebo vôbec som nepredpokladala, že niekto dospelý, ešte zo zahraničia, to bude sledovať. Je to pre mňa taká odmena. Je to tiež dôvod, prečo sme to robili. Povedala som si, že stačí keď len dvom trom deťom urobíme radosť, to bude naša odmena.“
Na projekte sa okrem Moniky Kerekešovej, ktorá vzala do ruky kameru, jej dcéry a žiakov ZUŠ, podieľali aj Ondrej Potočný, ktorý sa postaral o strih. O webovú stránku sa postaral Ján Vilim.
(pp)
