Mesto Rožňava, v ktorom sa rozvíjalo baníctvo, malo so susednými mestami čulé obchodné styky. Nerastné bohatstvo, ktoré sa tu nachádzalo sa spracúvalo v meste, alebo na jeho periférii. To umožnilo vznik remesiel, viažúcich sa na spracovanie a zužitkovanie toho bohatstva. V 15. storočí už pôsobili v meste kováči, či zámočníci, čo malo vplyv na rýchly a dynamický rozvoj obchodu v Rožňave. Organizovanie remeselnej výroby do cechov a cechových zväzov dalo predpoklad pre prvých obchodníkov.
Ožili ulice
Na týždenné trhy, ktoré sa stali pravidelnými, prichádzali jarmočníci i zo susedných miest nielen Gemera, ale aj Spiša. Ožili ulice, zaplnili sa vinárne, pivárne a hostince. V sobotu približne o deviatej hodine bola na námestí vyvesená trhová zástava, ktorá oznamovala oficiálne otvorenie trhu. Kým zástava nebola vyvesená, nakupovať mohli len miestni obyvatelia. Cudzinci, príslušníci z iných miest a obcí mohli nakupovať až po oficiálnom otvorení trhu. Vzhľadom na mimoriadny význam baníctva, pre život a rozvoj mesta bol v platnosti predpis o uprednostnení baníkov pri nákupe tovaru. V čase jarmokov bolo predávaným tovarom zaplnené nielen celé námestie, ale aj priľahlé uličky.
Trhoví richtári
Vzhľadom na rozsah a význam rožňavských trhov, s veľkou účasťou domáceho i cudzieho obyvateľstva, bolo nevyhnutné, aby mestská rada vydávala trhové štatúty, ktoré boli zákonnou normou trhového obchodovania. Mestskou radou boli schvaľované každý rok. Na poriadok dozerali tzv. trhoví richtári, ktorí boli volení už od polovice 16. storočia z členov mestskej rady. Mali právo kontrolovať kvalitu ponúkaného tovaru, správnosť mier a váh a sledovať dodržiavanie predpisov. Vyberali aj poplatky, ktoré boli stanovené podľa množstva a druhu na trh prineseného tovaru, na základe taríf vydaných mestskou radou. Napríklad poplatok za 1 kapustu boli 2 denáre, za 1 kus dobytka 4 denáre. Základom pre určenie výšky poplatku bolo preváženie tovaru mestskými váhami. Podľa týchto váh si museli obchodníci nastaviť aj svoje váhy. Keď boli trhy výročné, poplatky sa väčšinou zdvojnásobili. Cudzí obchodníci nesmeli nocovať na území mesta. Mali vytvorené podmienky na prenocovanie mimo mestských brán. Vznikom manufaktúr v Rožňave sa proces odčleňovania výroby a predaja urýchlil. Okolo námestia a v priľahlých uliciach vznikala sieť drobných obchodníkov. Nákup tovaru už nebol viazaný na koniec týždňa. V sobotu kupujúci míňali peniaze už v obchodoch. Približne do obdobia zmeny charakteru trhu na poľnohospodársky na prelome 18. a 19. storočia možno datovať presťahovanie trhu z námestia na tzv. „Búzatér“, ktorý sa nachádzal na mieste dnešnej nemocnice s poliklinikou. V malej miere predaj ostal aj na námestí, plne však ožil na výročných trhoch, ktoré sa konali na sv. Jána 24. júna.
V roku 1985
Trhy boli v živote mesta slávnostnou udalosťou. Prišli potulní komedianti, muzikanti, bábkari, ktorí chodili z jarmoku na jarmok a uspokojovali obyvateľov, pre ktorých bol trh dňom zábavy a radosti zo života. Tradícia výročných rožňavských jarmokov sa obnovila v roku 1985.
Zdroj: Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, Kronika mesta Rožňava, archívny fond: Mestský národný výbor v Rožňave.
Mária Tureková
