Za kúpaciu sezónu je na Slovensku vo všeobecnosti považované obdobie od 15. júna do 15. septembra, kedy sa očakáva najväčší počet kúpajúcich sa. Začiatok skutočnej prevádzky kúpalísk je však každoročne ovplyvnený stavom ich pripravenosti, aktuálnym počasím a záujmom verejnosti.
Rekreačné
kúpanie na Slovensku poskytujú:
- sezónne umelé kúpaliská,
- celoročné umelé kúpaliská,
- prírodné kúpaliská (vodné plochy s organizovanou rekreáciou),
- iné prírodné vodné plochy (s neorganizovanou rekreáciou).
“Počas
kúpacej sezóny sa obyčajne na Slovensku kontroluje s rôznou
frekvenciou viac ako 80 prírodných vodných plôch. Okrem toho
pribúda k 350 celoročne prevádzkovaným umelým kúpaliskám aj
približne 200 sezónnych zariadení,” uviedol Ing. Darko Babjak z
Odboru hygieny životného prostredia (OHŽP) Úradu verejného
zdravotníctva SR.
Zásady, ktoré vám pri vode pomôžu ochrániť zdravie
Skôr, než vyrazíte k vode alebo na kúpalisko, odporúčame vám vopred si skontrolovať stav vybranej prírodnej vodnej plochy či umelého kúpaliska aj cez naše týždenné aktualizácie.
Či je voda
naďalej vyhovujúca, zistíte
na webovej stránke www.uvzsr.sk.
“Počas
kúpacej sezóny v spolupráci s príslušnými regionálnymi úradmi
verejného zdravotníctva (RÚVZ) v SR zverejňujeme aktualizáciu
stavu prírodných vodných plôch a umelých kúpalísk počas
kúpacej sezóny na týždennej báze, spravidla v piatok. Aktuálnu
kvalitu vody na kúpanie je dôležité si skontrolovať, najmä ak
ide o lokality, ktoré nemajú prevádzkovateľa, alebo ktoré mali v
minulosti problémy s kvalitou vody na kúpanie,” informoval Ing.
Darko Babjak z OHŽP ÚVZ SR.
Po overení si
stavu kvality vody odporúčame pri vodnej ploche a na kúpaliskách
dodržiavať niekoľko preventívnych zásad, ktoré pomáhajú
chrániť zdravie kúpajúcich sa.
Radí Mgr.
Roman Rams, MPH, vedúci Oddelenia hygieny životného prostredia
RÚVZ v Poprade:
Všeobecné zásady pri kúpaní
- Kúpanie a pobyt na kúpaliskách je ideálny pre zdravých jedincov,
- navštevujte oficiálne prevádzkované kúpaliská a vodné plochy, ktorých kvalita je monitorovaná orgánmi verejného zdravotníctva; pred ich návštevou sa informujte o ich aktuálnom stave,
- nenechávajte deti bez dozoru dospelej osoby,
- dodržiavajte zásady správania sa na kúpaliskách, pokyny prevádzkovateľov i výstražné upozornenia v blízkosti prírodných vodných plôch,
- všímajte si okolie, vrátane výskytu príznakov ochorenia u ostatných návštevníkov, držte si odstup od ľudí s príznakmi respiračného ochorenia alebo s podozrivou vyrážkou na tele,
- po každom kúpaní sa čo najskôr dôkladne osprchujte, vyperte plavky a prezlečte sa do suchého oblečenia.
Zásady kúpania sa na prírodných vodných plochách
- Nevstupujte do neznámej stojatej či tečúcej vody,
- do hlbokej vody by sa mali odvážiť iba zdatní plavci a ani tí nikdy nie jednotlivo, nepreceňujte svoje schopnosti a sily,
- vstupujte do vody postupne, vyhýbajte sa prudkému ochladeniu organizmu,
- nevstupujte do vody, ktorá na základe senzorických vlastností (farba, zákal, priehľadnosť, zápach) pôsobí odpudivo,
- nevstupujte do zelenej vody s premnoženými riasami a sinicami a nedovoľte ani deťom či zvieratám hrať sa s vysušeným vodným kvetom, ktorý vzniká po poklese hladín v zátokách a na brehu vodných plôch,
- nevstupujte do vody, v ktorej je nahromadený odpad,
- nekúpte sa vo vodách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo a v okolí ktorých ste našli uhynuté vtáky alebo iné zvieratá.
Zásady kúpania sa na umelých kúpaliskách
- Pred každým vstupom do vody sa osprchujte a prejdite brodiskom,
- pred vstupom do bazéna si všimnite farbu vody, zákal či zápach, respektíve plávajúce nečistoty na hladine,
- nekúpte sa vo vode, ak páchne po moči alebo výrazne po chlóre, ak sú na stenách bazéna slizovité povlaky, alebo ak sú steny a dno bazéna poškodené,
- nevstupujte do bazéna, pokiaľ viete, že máte prenosné ochorenie,
- používajte WC a dodržiavajte zásady osobnej hygieny,
- rešpektujte výstražné označenia pri bazéne,
- neskáčte do vody tam, kde je to zakázané, môžete ublížiť nielen sebe, ale aj iným ľuďom.
“Prevádzka
umelých kúpalísk môže okrem benefitov a možnosti relaxu
priniesť pre ich klientov aj zdravotné riziká. Ak návštevníci
nerešpektujú nariadenia prevádzkovateľa, hygienické pravidlá,
prípadne navštevujú kúpaliská s prenosnými ochoreniami, sú
zdrojom kontaminácie vody a ostatných priestorov. To si vyžaduje
priebežnú dezinfekciu bazénovej vody a plôch, čo môže mať za
následok tvorbu vedľajších produktov dezinfekcie.
Podľa odborníkov môže dôkladné osprchovanie znížiť
riziko kontaminácie až desaťnásobne. Pre zabezpečenie
hygienicky vyhovujúcej kvality vody na kúpanie je rovnako dôležité
sledovanie kvality vody prevádzkovateľmi kúpalísk a priebežné
prijímanie opatrení, ako aj dodržiavanie pravidiel zo strany
návštevníkov a rešpektovanie pokynov personálu. Ak budeme
všetci ohľaduplní k ostatným, tak sa budeme kúpať a plávať
zdravšie,” povedal Mgr. Roman Rams, MPH z OHŽP RÚVZ v
Poprade.
Vodou vo
verejných bazénoch sa najčastejšie šíria pôvodcovia črevných
nákaz, ktoré vyvolávajú hnačky najmä u detí, tiež vírusové
ochorenia, ako sú zápaly očných spojoviek či vírusový zápal
pečene typu A. Možno sa nakaziť aj parazitárnymi červami (mrľa
ľudská, škrkavka detská). Deti a dospelí sú na umelých
kúpaliskách vystavení aj pôsobeniu mikroskopických húb, plesní
a kvasiniek, ktoré vyvolávajú povrchové ochorenia kože, nechtov,
vlasov a slizníc a prejavujú sa úporným svrbením. Ide najmä o
rôzne typy dermatitíd, urologické aj gynekologické infekcie.
Voda,
napríklad na prírodných vodných plochách, môže byť
kontaminovaná aj výlučkami hlodavcov a psov. Na ľudí sa môžu
preniesť leptospiry. Tie vyvolávajú ochorenie, ktoré sa prejavuje
podobne ako pri chrípke, alebo prebieha s príznakmi ochorení
centrálnej nervovej sústavy (zápal mozgu a mozgových blán), s
postihnutím pečene a obličiek. Mikrobiologická kontaminácia môže
spôsobiť po prehltnutí vody žalúdočné a črevné problémy, u
detí hnačky.
“Pri kúpaní
nie je možné úplne vylúčiť kontakt s rôznymi druhmi
mikroorganizmov šíriacich sa vodou, no problém nastane vtedy, ak
sa neprimerane premnožia,” uzavrel Mgr. Roman Rams, MPH z
OHŽP RÚVZ v Poprade.
Deti a znečistenie bazéna: ako chrániť zdravie najmenších
Deti je
potrebné pred vstupom do bazéna osprchovať, rovnako treba
postupovať aj po ukončení kúpania – vtedy je vhodné použiť
klasické mydlo, ktoré zabezpečí odstránenie bakteriálnej
mikroflóry z kože a zbaví ju zvyškov chlóru.
„Do troch
rokov dieťaťa je potrebné mať v bazénoch plavky s priliehavou
gumičkou okolo bruška a stehien. Kúpanie nahých detí nie je z
hygienických dôvodov vhodné. Minuloročnú kúpaciu sezónu mali
práve detské bazény najčastejšie problém s kvalitou vody na
kúpanie,“ vysvetlila Ing. Mgr. Katarína Jatzová, PhD. z Odboru
hygieny životného prostredia ÚVZ SR.
Tých
najmenších je nevyhnutné počas pobytu vo vode stále upozorňovať
na používanie toalety, rodič sa ich má pýtať na fyziologické
potreby, pretože v zápale hry môžu na ne zabudnúť. Rovnako
dôležité je upozorňovať na zákaz pitia vody z bazéna, deťom
je potrebné veku primeraným spôsobom vysvetliť, prečo to robiť
nemá.
“Špeciálne
treba dbať na hygienu rúk, najmä tí najmenší si ich vkladajú
do úst, čím sa ľahšie šíri infekcia. Ochorenia, ktoré môžu
deti na kúpaliskách potrápiť, sú rovnaké ako u dospelých.
Pre nezrelú detskú imunitu však dochádza k nakazeniu rýchlejšie
a so závažnejšími prejavmi,” upozornila Ing. Mgr.
Katarína Jatzová, PhD. z OHŽP ÚVZ SR.
Deti by,
rovnako ako dospelí, nemali vstupovať do vody, ak sa necítia byť
v dobrom zdravotnom stave (mohli by šíriť prenosné ochorenie) a s
porušenou pokožkou (môže byť vstupnou bránou infekcie).
Čo môže vplývať na kvalitu vody na kúpanie
1. Chlór
Chlór stále patrí k najpoužívanejším spôsobom dezinfekcie vody na kúpanie. Využívaný je najmä pre jeho reziduálny a silný baktericídny účinok voči širokému spektru mikroorganizmov, nízku nákladovosť i praktické používanie. Na nadmernú prítomnosť chlóru sú obzvlášť citlivé veľmi malé deti, respektíve deti s predispozíciami na vznik alergií. Ide o podráždenie pokožky vo forme začervenania alebo ekzému, podráždenie slizníc dýchacieho systému (dráždivý kašeľ) či očných spojiviek (nepríjemné štípanie očí, začervenanie a slzenie).
„Platná
vyhláška pre kúpaliská limituje množstvo chlóru podľa teploty
bazénov a prevádzkovateľ kúpaliska musí počas dňa
sledovať a dodržiavať povolené množstvá, ktoré sú považované
za zdravotne vyhovujúce. Prísnejšie limity obsahu chlóru sú
stanovené vzhľadom na citlivosť detského organizmu pre bazény im
určené. V praxi sa orgány verejného zdravotníctva stretávajú
pri výkone štátneho zdravotného dozoru s prekračovaním hodnôt
chlóru. Jeho množstvo zvyšujú prevádzkovatelia najmä z
preventívnych dôvodov v období najväčšej návštevnosti.
Po takomto zistení je prevádzkovateľom nariadený výkon účinných
opatrení na nápravu,“ uviedla RNDr. Zuzana Valovičová z Odboru
hygieny životného prostredia ÚVZ SR.
2. Sinice
V prírodných kúpaliskách môže dôjsť k premnoženiu siníc. Ide o mikroorganizmy, ktoré sú prirodzenou zložkou životného prostredia a v určitých množstvách aj súčasťou fytoplanktónu všetkých nádrží a jazier. Zvýšený výskyt siníc zaznamenávame najmä po dlhotrvajúcom slnečnom a teplom počasí a ich premnoženie znamená väčšie zdravotné riziko než premnoženie rias.
Sinice dokážu u detí vyvolať dýchacie problémy, kožné vyrážky či zápaly očných spojiviek. Po prehltnutí väčšieho množstva môžu vyvolať aj črevné problémy, kŕče a nevoľnosť. Aj keď nie všetky sinice produkujú toxické a alergizujúce látky, riziko sa zvyšuje s dĺžkou pobytu vo vode a opakovaným kúpaním sa viac dní po sebe.
Premnožené a
nahromadené toxické sinice tvoria vločky alebo zhluky kolónií,
ktoré sú rozptýlené vo vodnom stĺpci alebo nahromadené na
vodnej hladine vo forme pokrytia alebo viditeľnej kaše, takzvaného
„vodného kvetu“, ktorý býva najčastejšie zelenej
a modrozelenej farby. Vodný kvet sa môže podľa smeru vetra
pohybovať po nádrži a zachytávať na brehoch, kde dochádza
k jeho vysušovaniu a rozprašovaniu. Nevstupujte do takejto vody a
nedovoľte ani deťom či zvieratám hrať sa s vysušeným vodným
kvetom, ktorý vzniká po poklese hladín v zátokách a na brehu
vodných plôch,” upozornila RNDr. Zuzana Valovičová z Odboru
hygieny životného prostredia ÚVZ SR.
Či voda obsahuje sinice, sa dá otestovať jednoduchým spôsobom: do priesvitnej nádoby treba nabrať vodu a nechať ju na svetle postáť 15 až 20 minút.
- Ak sa na vode vytvorí prstenec farebnej hmoty pripomínajúci posekané ihličie alebo zelenú krupicu a voda pritom zostane číra, ide pravdepodobne o sinice (viď obrázok).
- Ak zostanú mikroorganizmy rozptýlené vo vodnom stĺpci, ide o zdravotne nevýznamné riasy.
3. Iné znečistenie
Najbezpečnejšie je kúpať sa na oficiálne prevádzkovaných kúpaliskách a na vodných plochách, ktorých kvalita je monitorovaná orgánmi verejného zdravotníctva. Pred ich návštevou je dôležité informovať sa o ich aktuálnom stave, napríklad na webovej stránke www.uvzsr.sk.
“Do vody
netreba vstúpiť, ak na základe farby či zápachu pôsobí
odpudivo. Rovnako je dôležité všímať si okolie lokality.
Zo zdravotného hľadiska nie je bezpečné kúpať sa v prírodných
vodných plochách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo, pretože
môže prenášať aj niektoré patogénne mikróby, napríklad
salmonelu. Zvážiť treba aj kúpanie vo vodách, v blízkosti
ktorých sa vyskytli uhynuté zvieratá alebo sú vyústené odpadové
vody z kanalizácie. V prípade verejných bazénov je zase
dôležité všímať si poškodenia či slizovité povlaky na
stenách a kachličkách – ak sú bazény v takomto stave, radíme
nekúpať sa v nich,” uviedla RNDr. Zuzana Valovičová z OHŽP ÚVZ
SR.
Kúpanie je
určené pre zdravých ľudí, ktorí majú normálnu imunitu a
neporušenú pokožku. Ak je pokožka poškodená, môže byť
vstupnou cestou infekcie. Treba však uviesť, že pri kúpaní nie
je možné úplne vylúčiť kontakt s rôznymi druhmi
mikroorganizmov šíriacich sa vodou, no problém nastane vtedy,
ak sa neprimerane premnožia.
“Zdravotným
rizikom môže byť aj neprimerane dlhodobý pobyt vo vode, ktorý
spôsobuje odmastenie a maceráciu pokožky, dráždenie chemickými
látkami. Poškodená pokožka zľahčuje vstup infekčného agens.
Čím je teplejšia voda, tým viac sa rozťahujú póry a narúša
sa tým ochranná bariéra na koži, čo uľahčuje vstup
mikroorganizmov do vrstiev kože,” doplnil Mgr. Roman Rams, MPH,
vedúci Oddelenia hygieny životného prostredia RÚVZ v Poprade.
“Všeobecne
zlá kvalita vody hrozí najmä na kúpaliskách s nekvalitnou
prevádzkou, čo znamená, že sa tam nedostatočne vymieňa a
dezinfikuje voda alebo sa prekračuje povolená návštevnosť.
Vizitkou nedostatočnej prevádzky môže byť i nevyhovujúci povrch
stien bazénov (vedie k vytváraniu povlakov), ich nedostatočná
mechanická očista, či zlá údržba filtrov na úpravu
recirkulujúcej vody. Pred vstupom do bazéna by mali návštevníci
skontrolovať farbu vody a jej zápach. Rovnako by sa mali pred
každým vstupom do bazéna osprchovať a prejsť brodiskom. Do
bazéna by nemali vstupovať ľudia s prenosnými ochoreniami. Na
kúpaliskách je nutné používať WC a dodržiavať zásady osobnej
hygieny,” uviedla RNDr. Zuzana Valovičová z OHŽP ÚVZ SR.
Aktivity RÚVZ počas kúpacej sezóny
“Regionálne
úrady verejného zdravotníctva sledujú počas kúpacej sezóny
situáciu na viac ako 80 prírodných vodných plochách s rôznym
typom rekreácie, ktoré verejnosť v lete najviac a opakovane
využíva na rekreačné kúpanie. Okrem prírodných vodných plôch
zároveň v období dovoleniek pribúda hygienikom aj dozor nad
približne 200 umelými sezónnymi kúpaliskami,” povedal Ing.
Darko Babjak z Odboru hygieny životného prostredia Úradu verejného
zdravotníctva SR.
Na
prevádzkovaných kúpaliskách (umelé alebo prírodné) vykonáva
kontrolu kvality vody prevádzkovateľ. Sústreďuje sa na senzorickú
kontrolu vody na kúpanie, teplotu vody, pH, hladiny voľného a
viazaného chlóru, zabezpečenie laboratórnych skúšok vzoriek
vody na kúpanie v stanovených intervaloch a podobne.
Výsledky kontroly je prevádzkovateľ následne povinný pravidelne
predkladať príslušnému RÚVZ. Zároveň RÚVZ takéto kúpaliská
kontrolujú cca v dvojtýždňových intervaloch.
“Ak prírodná
vodná plocha nemá prevádzkovateľa, odbery vzoriek vôd vykonávajú
regionálne úrady verejného zdravotníctva. Na najvýznamnejších
prírodných vodných plochách to začína predsezónnym vzorkovaním
približne dva týždne pred začiatkom kúpacej sezóny a s
kontrolou pokračujú hygienici v dvojtýždňových intervaloch. Na
prírodných vodných plochách s lokálnym významom a víkendovou
rekreáciou je odoberanie vzoriek len orientačné, cca. jedenkrát
až trikrát za sezónu. RÚVZ však nemonitorujú každú prírodnú
vodnú plochu: najmä, ak je počas kúpacej sezóny navštevovaná
len v minimálnom počte návštevníkov a občasne,” doplnila Ing.
Mgr. Katarína Jatzová, PhD. z Odboru hygieny životného prostredia
ÚVZ SR.
Okrem kontroly
dokladov preukazujúcich vyhovujúcu kvalitu vody, pracovníci RÚVZ
vykonávajú na prevádzkovaných kúpaliskách aj obhliadku celého
zariadenia, v rámci ktorej sledujú pripravenosť bazénov,
vybavenie, personálne zabezpečenie, atď. a kontrolujú predložený
prevádzkový poriadok.
Výsledky
kontrol následne uverejňujeme počas kúpacej sezóny pravidelne v
týždňových intervaloch (spravidla v piatok) na webe Úradu
verejného zdravotníctva SR.
Záver
“Ak dostane
prevádzkovateľ súhlas na prevádzku, znamená to, že vodná
plocha, ktorú prevádzkuje, či už je to prírodné alebo umelé
kúpalisko, spĺňa všetky kritériá. Aké kúpalisko návštevník
pre kúpanie uprednostní, je už vecou len jeho individuálneho
rozhodnutia,” povedala RNDr. Zuzana Valovičová z Odboru hygieny
životného prostredia ÚVZ SR.
V ostatných
rokoch zaznamenávame zvýšený záujem aj o takzvané biokúpaliská.
Ide o umelé kúpalisko, ktoré má svojím charakterom pripomínať
to prírodné. Pre zníženie koncentrácie vnášaných patogénov
sa nepoužívajú dezinfekčné prostriedky, ale uprednostňuje sa
riedenie, biologické procesy a filtrácia; každé biokúpalisko má
okrem kúpacej časti aj osobitnú čistiacu zónu. Vzhľadom na
„prírodný“ charakter úpravy vody a absencie chlóru je
pri takomto type kúpalísk potrebné dodržiavať povolenú
kapacitu.
„Biokúpaliská
môžu byť vhodným riešením pre ľudí, ktorým na jednej strane
nevyhovujú prírodné kúpaliská a na druhej strane ani chemická
úprava vody v bazénoch umelých kúpalísk. Kritériá na kvalitu
vody na biokúpaliskách aj na ich potrebné vybavenie určujú
podobne ako v prípade ostatných kúpalísk platné hygienické
predpisy,“ dodala RNDr. Zuzana Valovičová z OHŽP ÚVZ SR.
Zdroj: www.uvzsr.sk
