Formácia Iako Bei v týchto dňoch vydáva svoj druhý album Pursuits in 2ife: Vortex Fragoris. Okrem streamovacích platforiem bude dostupný aj na CD. O tom, ako vznikal, čo obsahuje i niečo viac sa dozviete v rozhovore s frontmanom Iako Bei Romanom Jakobejom
17. augusta vychádza váš druhý album. Môžete ho trochu predstaviť? Prečo práve tento dátum?
„Album sa volá Pursuits in 2ife: Vortex Fragoris, jedná sa o pokračovanie debutu Pursuits in 1ife a je to celkovo druhý album z plánovanej trilógie. 17. augusta vychádza kvôli tomu, že vtedy moja dcéra Paulínka oslávi svoje prvé narodeniny. Čiže už teraz viem, že tretí album vyjde 7. novembra, na narodeniny môjho syna Vilka, rok je ale ešte otázny.“
Dokončený však bol už koncom roku 2021. Prečo taký dlhý odstup?
„Na prvý klip ku skladbe Wrong Doors sme čakali 9 mesiacov, točili sme ho v novembri 2021 a vyšiel v auguste 2022, medzitým som si veľa študoval ohľadom propagácie, marketingu a podobných vecí a rozhodol som sa album postupne odkrývať a tým pádom ho kontinuálne propagovať vyše roka.“
V súčasnosti sa hudba šíri hlavne prostredníctvom streamovacích platforiem. Napriek tomu ste sa rozhodli nový album vydať aj na fyzickom nosiči – CD. Prečo ste sa takto rozhodli?
„Rád kupujem CD-čka a platne a až keď album vyjde aj na fyzickom nosiči, tak nadobudnem pocit, že naozaj vyšiel. Je to aj také materiálne zhmotnenie vyše troch rokov neustálej práce na a okolo albumu. A s tým, že je tam 24-stranový booklet a krásna grafika, je to aj niečo, čo by sa ľuďom mohlo páčiť vlastniť.“
Potrebné financie ste hľadali prostredníctvom crowdfundingovej kampane. Prečo práve takáto forma? Ako ju hodnotíte a čo vám ukázala?
„Crowdfundigová kampaň bola na pokrytie nákladov na tlačenie a lisovanie CD-čok. Veľa ľudí si už hudbu na fyzickom nosiči nekupuje a tak som chcel, aby aspoň tie vstupné náklady boli pokryté. Povedal som si, že ak to vyjde: super, budem mať CD, ak nie, neprerobím zbytočne na tom. Vyšlo to, aj keď tesne. Boli umelci, ktorých som podporil a ktorí mi to neoplatili. Takisto mnoho kolegov hudobníkov ma odignorovalo. Z tohto hľadiska je to smutné. Mnohí sa sťažujú, aká je tu zlá a slabá hudobná scéna. Nuž, ak očakávam od každého podporu, ale sám ju nedám, nezlepší sa to. Ale ja umenie podporovať neprestanem a som veľmi vďačný všetkým, ktorí projektu pomohli. Bol to aj pre mňa veľký experiment, ktorý aj keď vyšiel, neviem, či som motivovaný skúsiť to aj do budúcna. Ale zoberiem si z toho asi hlavne to, že keď človek niečo naozaj chce a ide si za tým, navzdory všetkému to vyjde.“
Albumu dominuje 26-minútová kompozícia Vortex Fragoris. O čom je? Čo znamená tento názov?
„Táto skladba je príbehovým pokračovaním skoro 15-minútovej Cortex Labyrinthus, ktorá uzatvárala debut. Vortex Fragoris metaforicky opisuje moju hudobnú cestu od dokončenia debutu až po tvorbu druhého albumu. Je to taká cesta za úspechom, ktorá sa ale končí prehrou. Nevyšlo to. Názov Vortex Fragoris je z latinčiny a znamená vír hluku. Je to narážka na moment, keď som vydal debut. Bol to taký výkrik v oceáne hluku, kde len ťažko niekto prekričí tú masu. Hoci je koniec kompozície veľmi melancholický, na treťom albume bude finálna časť celého príbehu.“
Kto všetko sa na príprave albumu podieľal? V akej zostave ste ho nahrávali?
„Klávesy a niektoré synťáky na albume nahral Šimon Majerník, na alt saxofóne hral Lukáš Magoč a na bicích Viliam Stanek. Na vokáloch sa podieľali Marko Hundža, Vanesa Lalíková a Jakub Ferenc. Všetko okrem bicích sa nahrávalo u mňa doma v štúdiu, bicie, editing, mixing a mastering sa robil v štúdiu Klakson pod taktovkou Romana Šoltýsa. Ja som mal na starosť spev, basu, väčšinu synťákov, produkciu a zvuky.“
Postupne ste z albumu zverejňovali niektoré skladby vo forme klipov. Prečo ste sa práve takto rozhodli promovať album?
„Album je podľa všetkého už mŕtvy formát a hoci ja konzumujem hudbu výlučne skrze albumy, rozhodol som sa prispôsobiť sa súčasnému trendu singlov. Práve preto nám vyšlo 7 singlov, kde na každý vychádzali zhruba dva mesiace, počas ktorých ku každému singlu vyšlo veľa dodatočného materiálu, ako lyric video, videoklip a rôzne príbehy z toho, ako vznikla hudba, text, klip či aké zvuky boli v danej skladbe použité.“
Vaša tvorba je skôr rocková, či prog rocková, no na albume bude aj jedna výnimka. Ako sa tam dostala art popová My biggest foe?
„Baví ma skúšať nové veci a baví ma aj pestrosť. A aj ako poslucháča ma viac bavia albumy, kde kapela nehrá to isté dookola, ale kde každá skladba má svoju vlastnú osobnosť a svoje vlastné miesto. Pri My Biggest Foe som si napr. dal taký limit, že idem zložiť 3-akordovú skladbu. Akordy sú tam nakoniec štyri, ale skoro celý song naozaj ide na tej istej postupke. Predtým som taký song ešte nenapísal.“
Ste skladateľom i textárom. Kde čerpáte námety? Ako vznikajú skladby?
„Čo sa týka textov, snažím sa, aby každá skladba mala nejakú zaujímavú tému, ktorá by prinútila poslucháčov k zamysleniu. Buď vychádzam z vlastnej skúsenosti, kde niečo silné, obvykle negatívne, ma privedie k úvahe, ktorá sa stane podstatou skladby. Napr. Wrong Doors je o tom, ako som pri prvom albume kontaktoval enormné množstvo ľudí a pri mnohých som si myslel, že by mohli pomôcť kapele. Ale nestalo sa tak, tým pádom som klopal na nesprávne dvere – wrong doors. Potom je to nejaká kritika spoločnosti, napr. Pioneers of Modern Narcissism je o našej závislostí na uznaní v podobe srdiečok a lajkov na sociálnych sieťach. Dlhometrážne skladby, cortex a vortex, sú autobiografické, ale zase napísané tak, aby sa v tom mohli nájsť aj iní ľudia.
Čo sa hudby týka, približne vo veku od 20 – 26 rokov som zložil obrovské kvantum hudby a do veľkej miery to všetko dávam dokopy. Je tam materiálu aj na 5 albumov a chcem to všetko spracovať a vydať. Tvorím aj teraz, ale zďaleka nie tak veľa, ako vtedy.“
Ak porovnáte prvý a druhý album, v čom vidíte najväčšie rozdiely?
„Napadajú mi také dva hlavné rozdiely. Veľké zbory a vokály skoro v každej skladbe a synťáky a elektronické zvuky. Druhý album je zároveň kontrastnejší. Kým aj debut bol dosť pestrý, tvrdšie veci na dvojke sú tvrdšie ako hocičo na debute, tie popovejšie veci sú zase ale mäkšie ako hocičo na debute.“
Zostava nástrojov – basgitara, klávesy, bicie a saxofón nie je práve tradičná. Prečo ste sa rozhodli práve pre ňu?
„Gitara je podľa mňa absolútne pre-používaná v hudbe a už žiadny nový zvuk z nej počuť nebudeme. Chcel som mať s kapelou taký zvuk, aby sme sa nepodobali na nikoho. Nájdu sa samozrejme ľudia, ktorým tam gitara chýba. Je to ale aj obrovská výzva aranžovať moje skladby do tohto nástrojového zloženia, keďže skoro všetko skladám na gitare.“
Ako to vyzerá s koncertami? Kde si budeme môcť pozrieť nové skladby naživo?
„Najbližší koncert máme 25. 8. 2023 v rámci Rožňavského kultúrneho leta, ďalšie koncerty sú otázne. Musí sa najprv zjednotiť zostava, pretože hoci album len teraz vychádza, z albumovej zostavy ostal už len klávesák – Šimon. Momentálne s nami hrá na bicích Jakub Mihaľov a pozícia saxofonistu ostáva otvorená.“
(pp)
