Rožňava v septembri privítala zaujímavé divadelné produkcie zo Slovenska i zo sveta. Organizátori Medzinárodného divadelného festivalu alternatívnych divadiel TEMPUS ART to počas pandémie nemali ľahké, no napokon sa rozhodli, že festival bude. Čo všetko obnáša robiť veľký a kvalitný festival v náročných časoch v malom meste ako je Rožňava a ako z neho môže región Gemera benefitovať? Aj na tieto otázky odpovedali Róbert Kobezda, herec Divadla Actores a šéf organizačného tímu a Petra Nagyová, PR manažérka festivalu.
Od ukončenia divadelného festivalu TEMPUS ART už prešiel nejaký čas. Aké pocity vo vás zanechal?
Róbert Kobezda: Bohužiaľ, žijeme v dobe, kedy nie je čas na pocitové rekapitulácie. Už hneď na druhý deň po festivale sme museli demontovať všetky technické náležitosti, odvážať prepožičanú techniku, účtovať, dopracovávať festivalovú administratívu a dnes sa už venujeme príprave ďalších projektov. Nebol veľmi čas a priestor na obhliadnutie sa za festivalom. Som však rád za pozitívnu spätnú väzbu, ktorá sa nám dostala. Prezident festivalu prof. Miloš Mistrík v krátkosti poznamenal, že tohtoročný TEMPUS ART sa veľmi vydaril. Bolo výborne, dokonca aj veľa dobrých predstavení a vynikajúca atmosféra. Podobné odozvy prichádzali aj od iných návštevníkov festivalu a to v nás vyvolávalo nádherné pocity. V hĺbke duše sme radi, že sa nám napriek pandémii festival nakoniec podarilo uskutočniť.
Petra Nagyová: Do Rožňavy som sa vrátila po mnohých rokoch. Svoje mesto si pamätám ešte z čias, keď som bola mladšia a nebolo tu veľa možností na realizáciu. V tom čase sme však mali divadlo a je zázrak, že v meste ako je Rožňava, Divadlo Actores prežilo. Organizovať festival v pandemických časoch je nesmierne náročné. Vlak bol už niekoľko mesiacov rozbehnutý. Boli sme vo finále, kedy sa začali sprísňovať opatrenia. Nechceli sme, aby kultúra znova prestala dýchať. S odstupom času mám stále zimomriavky. Podarilo sa nám vyslať signál, že môžeme žiť kultúrou, ak dodržíme všetky potrebné opatrenia a naučíme sa byť zodpovední. Na Slovensku žijeme v sústavnom napätí a v akomsi zajatí strachu, no dá sa žiť aj inak. Aj napriek náročným rozhodnutiam by som do festivalu išla opäť. Hovorí sa, že tam, kde chýba kultúra, sa spoločnosti nedarí a upadá do depresie. Naopak, kde sa dostáva vzdelaniu a kultúre podpora, ľudia tam prekvitajú a spoločnosť sa rozvíja. Keď som videla ľudí na námestí počas posledného festivalového večera, ktorí sa prišili pozrieť na poľské Teatr Akt, vedela som, že to stálo za to. Doteraz vidím pred sebou nadšené deti i dospelých, ktorí si prišli užiť francúzkych akrobatov, ale vynárajú sa mi aj ďalšie momenty z festivalu, kedy som stretla ľudí, ktorí už dlho túžili po kvalitnej kultúre. Som rada, že im ju Divadlo Actores priniesť. Obdivujem, akým spôsobom funguje komunita a spolupráca s Mestom Rožňava či s dobrovoľníkmi a ďalšími inštitúciami.
TEMPUS ART priniesol široký záber foriem i žánrov. Bol to zámer, alebo to “len tak vyšlo”?
Róbert Kobezda: Príprava festivalu si vyžaduje premyslené kroky. Skoro všetky predstavenia sme videli vopred a túžili sme ich priniesť do Rožňavy aj našim festivalovým divákom. Pri organizovaní divadelného festivalu nemôžete nechať nič na náhodu. Všetko musí dramaturgicky, ale aj organizačne do seba zapadnúť. Bolo nám potešením, že sme mohli mať na festivale Teatro Tatro s úspešnou inscenáciou Majster a Margaréta, za ktorou niektorí diváci neváhajú cestovať aj cez polovicu Slovenska. Súboru sa posledné týždne predstavenia rušili a v Rožňave tak hrali v tomto roku poslednýkrát. Vypredaná bola aj inscenácia v podaní Divadla Astorka Korzo ´90. Tento rok sme vsadili aj na východoslovenské divadlá, ktoré nesklamali. Napríklad inscenácia Dospelosť v podaní Prešovského národného divadla v hlavnej úlohe s Lenkou Barilíkovou je toho dôkazom. Nesmierne nás potešil záujem ľudí o francúzske zoskupenie Cie Tac o Tac, ktorí v meste predstavili svoju akrobatickú show na skákajúcich chodúľoch. Poľské divadlo Teatr Akt bolo užasnuté z takého veľkého publika, ktoré malo počas svojej performancie Fantómovia v posledný večer festivalu.
Viacero predstavení sa konalo okrem divadla aj na ulici a námestí. Tradícia pouličného divadla či rôznych sprievodov na Slovensku až taká silná nie je. Aká bola reakcia divákov?
Róbert Kobezda: Tradícia pouličných predstavení na Slovensku silnie z roka na rok. Je to celosvetový trend, preniesť umenie do ulíc, aby sa dostalo k čo najširšiemu publiku. Nielen kultúrne, ale aj športové podujatia, výtvarné happeningy a iné aktivity organizátori usporadúvajú pod holým nebom. Združuje to ľudí rôznych vekových hraníc, komunity sa stretávajú a má to veľký spoločenský význam. Vsadili sme na istotu, pretože pouličné predstavenie vie vytvoriť nezabudnuteľnú atmosféru a na druhej strane sa to v dnešnej dobe v čase boja s pandémiou považuje za bezpečnejšiu formu verejnej prezentácie ako inscenovanie v uzavretých priestoroch.
Petra Nagyová: Divadlo a umenie patria do ulíc. Najmä počas festivalov. Veľmi sa mi páči, čo hovorili umelci z Poľska a Francúzska. A teda, že umenie, ktoré sa odohráva na ulici a vo verejnom priestore, nerozlišuje ľudí podľa funkcií, statusov alebo krásy. Umenie v uliciach patrí všetkým. Prežila som niekoľko rokov v Španielsku, ktoré je mojím druhým domovom. V Andalúzii sa každý rok konajú festivaly divadelnej improvizácie priamo na ulici, v ktorých herci v kostýmoch zosmiešňujú politické elity alebo satiricky reflektujú aktuálne spoločenské témy. Ľudia sa v uliciach nesmierne bavia. Vo Francúzsku je známy Festival Off v meste Avignon, kde sa každý rok schádzajú stovky pouličných umelcov. Umenie a festivaly v uliciach symbolizujú oslavu života a pripomínajú nám, že popri denných povinnostiach má svoje dôležité miesto aj zábava. Niekedy som prekvapená, ako málo ľudí vidím v uliciach Rožňavy. No počas festivalu TEMPUS ART to žilo.
Pandemické opatrenia zasiahli aj váš festival, ktorý ste sa rozhodli skrátiť o deň. Čo všetko malo vplyv na toto rozhodnutie?
Petra Nagyová: Ak niečo organizujete v čase pandémie, musíte si byť vedomí všetkých krokov i dôsledkov, ktoré prípadne môžu prísť. Rozhodovali sme sa podľa aktuálnych opatrení a odporúčaní. Tesne pred festivalom sme o tom viedli dlhé rozhovory, pričom prvoradá bola pre nás bezpečnosť a zdravie organizátorov, účinkujúcich i hostí festivalu, aby si ho mohli vychutnať. Veľmi sme zvažovali, či festival bude alebo nie, ale povedali sme si, že po toľkých náročných mesiacoch organizovania nie je iná cesta, než ho uskutočniť.
Róbert Kobezda: Posledné týždne pred festivalom sme sa museli prispôsobovať neustálym a nečakaným zmenám, jednoducho vedieť predvídať. Prijali sme kompromis a pristúpili k zásadnej zmene, ktorým bolo zrušenie večerného nedeľňajšieho programu v divadle. Aktivity v uliciach sme však ponechali a presunuli sme ich na sobotu. Prialo nám počasie a prekvapila nás vynikajúca návštevnosť i atmosféra. Rožňavčania o zrušené predstavenia neprídu, pretože ich donesieme v iných termínoch v nasledujúcom roku 2022.
Počas festivalu ste vystupovali vo viacerých rolách – herci, hostitelia, organizátori, možno i technický personál. Muselo to byť veľmi náročné. Zažívali ste aj krízové situácie?
Róbert Kobezda: Mnohí z nášho divadla počas festivalu pracovali aj ako technický personál a ja osobne som bol spolu s režisérkou Táňou Masníkovou v úlohe hlavného organizátora, ale vďaka dobrovoľníkom a ďalším ľuďom, ktorí nám pomáhali, sa to všetko zvládlo. Na festivale v malom meste to už tak chodí, že aj organizačný tím plní viacero funkcií – či už roznáša lavičky, páskuje alebo stavia a demontuje desiatky hodín cirkusové šapitó. Krízová situácia napríklad bola, keď sme ho v daždi museli demontovať a zároveň som pritom myslel na to, ako sa počasie vyvinie a či zvolíme mokrý variant poobedňajšieho programu alebo ostaneme pri prvotnom pláne. Budil som sa po dvoch hodinách spánku a pracoval naplno celý deň bez toho, aby bolo zo mňa čo i len trochu cítiť únavu. A satisfakcia? Keď počujete z úst spokojných hercov z poľského Teatr Akt, že sme schopní vyriešiť problémy skôr, než vzniknú.
Petra Nagyová: Pred začatím festivalu to bol adrenalín a nervy. Spomínam si, ako som Robovi napísala, že uvidíš, že TEMPUS ART rozoženie aj oblaky a bude svietiť slnko. Aj sa tak stalo. (smiech) Počas festivalu vám ide hlava na plné obrátky. Pamätám si, ako som jednu noc prebdela do rána, aby som s naším grafikom Maťom o piatej ráno ešte zalomila náš Festivalový žurnál. To bola moja festivalová 24 hodinovka, no pre dobro festivalu ju neľutujem ani na chvíľu.
Tesne pred TEMPUS ART-om ste sa zúčastnili festivalu alternatívnych divadiel v Čiernej Hore a napokon ste získali aj Cenu za herecký mužský výkon. Čo to bol za festival?
Róbert Kobezda: Medzinárodný festival alternatívnych divadiel FIAT sa uskutočnil v hlavnom meste v Podgorici, pričom má dlhoročnú tradíciu a je významným medzinárodným festivalom, v rámci ktorého porota každoročne hodnotí hosťujúce divadelné produkcie. Ide o popredné významné osobnosti z filmovej či divadelnej scény. O dôležitosti festivalu hovorí aj fakt, že naše predstavenie Franz W. si prišiel osobne pozrieť aj Veľvyslanec SR v Čiernej Hore J.E. Boris Gandel a našu účasť na festivale podporil aj Fond na podporu umenia. Pozvanie sme získali na základe výberu festivalovej dramaturgie. Čerešničkou na torte je ocenenie, o ktorom som sa dozvedel v posledný večer nášho festivalu TEMPUS ART. Získal som Cenu za najlepší mužský herecký výkon a teda za stvárnenie postavy Franza W., čo je samozrejme ocenenie aj pre celé Divadlo Actores a pre Táňu Masníkovú, ktorá hru spracovala a režírovala.
Petra Nagyová: Rada by som dodala, že odborná porota na margo Robertovho výkonu poznamenala, že hral s jemnými a delikátnymi prvkami milého a zdvorilého človeka, ktorého dnešný svet neprijíma a ktorého rola a dokonalý výkon sú podčiarknuté aj vďaka celému divadelnému súboru Divadla Actores.
Bolo náročné zorganizovať tohtoročný festival TEMPUS ART a získať na neho financie?
Róbert Kobezda: Takýto festival stojí nemalé finančné prostriedky a veľa síl. Ide o niekoľko mesačnú prípravu a logistiku. Veľké poďakovanie za finančnú podporu patrí Fondu na podporu umenia, ktorý festival podporil z verejných zdrojov a Mestu Rožňava. Bez spolupráce s mestom, jednotlivými inštitúciami počnúc mestskou políciou, dobrovoľným hasičským zborom, technickými službami či s podporou ďalších partnerov by nebolo možné uskutočniť takýto festival. Do organizácie sa zapojili aj školy, ktoré uvoľnili dobrovoľníkov, ale aj výtvarníci – všetci bez nároku na honorár. Aj to len potvrdzuje fakt, ako ľudia v meste môžu spolupracovať a zapájať sa do aktivít na zlepšovanie kvality života v meste, ktoré sú prínosné pre všetkých. Či už išlo o klasické predstavenia v divadle alebo v uliciach Rožňavy, chceli sme, aby si divadlo užili všetci bez ohľadu na vek či spoločenské postavenie, pretože divadlo a kultúra patria všetkým.
TEMPUS ART oslávil svoj piaty ročník. Bude aj šiesty?
Róbert Kobezda: Tento ročník nám priniesol okrem skvelých divadiel a atmosféry aj veľmi kvalitnú spoluprácu s Mestom Rožňava. Znamená to pre nás veľmi veľa a verím, že pri takejto spolupráci a nastavení, je možné uskutočniť aj šiesty ročník.
Petra Nagyová: Festival je ako dieťa, ktoré sa učí a dospieva. Toto „dieťa“ Divadla Actores je nadovšetko rozhľadené a múdre a radi sa na neho chodia pozerať aj ľudia mimo mesta či našej krajiny. Festival TEMPUS ART je vždy plný nezabudnuteľných zážitkov a odoziev. Navyše zviditeľňuje Gemer nielen na mape Slovenska, ale aj celého sveta. Myslím si, že sme na ceste, aby aj vďaka tomuto festivalu náš región ožil a ukázal svoje krásy tým, ktorí ho nepoznajú alebo voči nemu majú predsudky, pretože časom môže byť považovaný aj za malé Toskánsko Slovenska.
(pp)
