Telovýchovná jednota Elán Rožňava je na scéne už 50 rokov. Za ten čas sa s športovom živote klubu i mesta odohralo mnohé. O histórii klubu sme sa porozprávali s jeho predsedom Marekom Kmeťom.
TJ Elán má za sebou 50 rokov existencie. V živote človeka je to zvyčajne čas na bilancovanie. Chystáte sa bilancovať aj v Eláne? Akých bolo tých necelých 50 rokov?
„Polstoročie je dlhá doba. Väčšinou sa vymenia 2 – 3 generácie ľudí. V prípade práce so žiakmi až 5 generácií žiakov. Mnohí tí, ktorí začínali v Eláne v mládežníckych kategóriách sú už rodičia a aj starí rodičia.
50 rokov je však dlhá doba aj pre športy, pravidlá a zmeny. Tu sa dejú zmeny. Napríklad športy, v ktorých malo Slovensko dominanciu na Olympiáde, už olympijské športy nebudú. Naopak, pribúdajú iné. Pred pár rokmi malo džudo 5 stupňov technickej vyspelosti (farba opaskov), dnes ich je 9. Mnohí turisti dnes upustili od papierových máp a využívajú GPS navigácie.“
Takže akých bolo tých 50 rokov v Eláne?
„Určite rozmanitých, aktívnych a niekedy aj dobrodružných. Projekt, ktorý bol v úvode činnosti smerovaný hlavne na mládež, sa postupne otváral i ďalším vekovým kategóriám. Čo je však podstatné, že športové aktivity Elánu, ovplyvnili šport a životný štýl tisícok členov i nečlenov v Rožňave a regióne.“
Aké boli začiatky TJ Elán. Čo podnietilo vznik TJ?
„Prvú oficiálnu zápisnicu, ktorá sa týka úmyslu vykonávať športové aktivity (lyžovanie) ako Elán evidujeme s dátumom 2. 11. 1970. Aktivity Elánu nadväzovali na činnosť lyžiarskej školy, ktorá dovtedy pracovala pod vedením Štefana Macka pri Okresnom dome pionierov a mládeže v Rožňave. Samozrejme, samotná činnosť, aj ostatných oddielov, začala oficiálne až neskôr. Ako zaujímavosť môžeme spomenúť aj dôvod, prečo bol vybraný názov „Elán“. Názov „odvodzujeme od svetoznámej značky lyží juhoslovanskej výroby“, tak sa uvádza v prvej zápisnici prípravného výboru.
Telovýchovná jednota vznikla ako jednooddielová, no s ambíciou vytvorenia ďalších oddielov. A tak postupom času pribudli do „rodiny“ turisti, cyklisti, džudisti, volejbalisti, kondiční bežci, atléti, karatisti či členovia a členky základnej a rekreačnej telesnej výchovy (aerobik, .. ).“
TJ v minulosti združovala množstvo športov a športovcov. Ktorých ľudí a ktoré úspechy považujete s odstupom času za najhodnotnejšie?
„Túto otázku možno považovať za tzv. „podpásovku“. Čo určite ale úspech je, že športová činnosť pod názvom Elán prežila takéto obdobie. 50 rokov činnosti nemožno zhrnúť do pár viet. Nebolo by to korektné a podľa mňa, ani správne.
Každý tréning, odbehnutý kilometer, odjazdený pretek, zdolaná bránka, každý náročný výstup, vyhratý zápas na tatami či smeč na sieti, to všetko sú úspechy, ktoré majú veľkú hodnotu pre jednotlivca, zložku i samotný Elán. V tomto ohľade bol Elán v Rožňave fenomén. Združoval rôzne športy, rôzne kategórie, rôznu úroveň a zameranie.
Každý šport a každý oddiel vie, ktorý úspech považuje za ten najhodnotnejší. A mne to neprináleží. Priebežne však získavajú Elánisti ocenenia Mesta pri oceňovaní aktívnych športovcov, veteránov a funkcionárov.
Chcieť porovnávať napr. víťazstvo na tatami na Majstrovstvách Slovenska s masovou turistikou na Rysoch, prevádzkovaním vleku na Soroške, organizáciou Ceny Gemera alebo Malého gemerského maratónu, či začiatkami aerobiku v Rožňave sa jednoducho nedá.“
V ostatných rokoch sa však počet športov začal zužovať. V čom vidíte príčiny? Ako vnímate fakt, že Elán sa nakoniec scvrkol na turistiku a judo?
„Opäť je to komplexná otázka a mohli by sme prezentovať fakty a analýzy. Ak berieme perspektívu Elánu, tak áno, vonkajšie a vnútorné faktory zapríčinili, že v Eláne sú v roku 50.výročia dve aktívne zložky.
Ak sa pozrieme na šport ako oblasť, športy, ktoré predtým pracovali pod Elánom sa adaptovali na nové prostredie (napr. Zákon o športe, … ) a pracujú ďalej. Ako som už uviedol vyššie. Manažovať športy, kde jeden je individuálny, ďalší kolektívny alebo masový, je náročná úloha rovnako ako riadiť firmu. Akceptácia aktuálnej legislatívy (už spomínaný zákon o športe, GDPR, …) , dodržiavanie pravidiel športových organizácií ( športové zväzy, … ), angažovanosť ľudí (kvalifikovaných trénerov, rodičov, funkcionárov), zabezpečenie súťaží a činností alebo dostupnosť substitučných aktivít (internet, videohry, telenovely, … ), to všetko hovorí skôr v prospech toho, že Elán svoju úlohu plnil a plní. A či sa konkrétny šport vykonáva pod hlavičkou Elánu, alebo sa rozhodli založiť kluby, kde nie je nutná kooperácia s úplne iným typom športu, historické očakávania a akceptácia kolektívnych pravidiel a stanov, šport ako taký funguje.
Osobne si pamätám rozhovory so zakladateľom Elánu Štefanom Mackom, kde bola dôležitá myšlienka, že „nech už dieťa skúsi jeden alebo 5 športov, dôležité je, aby dieťa športovalo a hýbalo sa“.
To sa deje a ja som rád, že šport v Rožňave sú aj bežci, cyklisti alebo rekreační lyžiari.
Zatiaľ som neuviedol nutnosť finančného zabezpečenia, ktorá je samozrejmá a finančné toky sa za 50 rokov radikálne zmenili. Toto ale nie je len problém Elánu, džuda a turistov.
ELÁN Rožňava nie je DUKLA Banská Bystrica, ktorá dokáže držať pokope rôzne športy, desiatky trénerov, funkcionárov a zabezpečiť podmienky pre profesionálny šport od roku 1967.“
Na konci roku 2020 rozhodlo MZ v Rožňave o udelení Ceny mesta pre klub. Ako vnímate toto rozhodnutie?
„Vnímam ho s pokorou a vďakou. Som s Elánom spätý od svojho narodenia. A som hrdý na to, že volení zástupcovia občanov Mesta Rožňava ocenili prácu a činnosť desiatok trénerov či funkcionárov pri práci s mládežou, dospelými i seniormi. Niekedy mám pocit, možno je to i pravda, že každá rodina v Rožňave mala za uplynulých 50 rokov aspoň nejaký kontakt s Elánom alebo osobou, ktorá bola spojená s Elánom, či už ako športovec, tréner, funkcionár alebo rodič. Som rád, že aj touto formou môžem poďakovať všetkým za pomoc, podporu a spoluprácu.“
Aká bude oslava 50-tky? Čo plánuje TJ do budúcnosti?
„Zrejme oficiálnou oslavou bude prevzatie Ceny Mesta Rožňava. Zdravie a jeho ochrana sú dôležité. Verím však, že každý, komu sa stalo športovanie s Elánom súčasťou života, si nájde čas na telefonát trénerovi, spoluhráčovi, kamarátovi… Načrie do albumov a kroník, papierových alebo digitálnych, a zaspomína na časy v telocvični, na trati, žinenke alebo v prírode. Takým malým darčekom pre športovú komunitu, a nielen z Gemera, je revitalizácia prístrešku na Silickej planine. Je jedno, akému športu ste sa venovali alebo venujete. Vďaka podpore Karpatskej nadácie ho zrealizovali turisti z Elánu.
A čo plánujeme do budúcna? Hlavná činnosť turistov i džudistov je viazaná na športové kalendáre, ktoré sú viazané na plány športových zväzov. Tie sú aktuálne otázne.
Verím však, že turisti pod vedením Martina Markušovského a džudisti trénerky Ivany Mikolajovej budú pokračovať aj naďalej individuálnou činnosťou, a postupne naskočíme aj na plánované aktivity. A to i vďaka podpore zo strany Mesta Rožňava a ďalších partnerov a podporovateľov.“
Peter Podolinský
