„Zlatá maturita“ to je vlastne 50 rokov od skutočnej maturity. V piatok 27. augusta sa uskutočnilo stretnutie prvých absolventiek Strednej ekonomickej školy (SEŠ) v Rožňave práve po 50-tich rokoch. Bývalé žiačky SEŠ sa stretli v priestoroch Obchodnej akadémie, Akademika Hronca 8, Rožňava, kde ich privítala riaditeľka Ing. Daniela Žiaková. „Dievčatá“ si stretnutie v triede spríjemnili príhovorom, básničkou a spoločne zaspomínali na svoje štúdium, na svoju triednu učiteľku a spolužiačky, ktoré už medzi nimi nie sú.
Prijatie na radnici
Neskôr sa absolventky presunuli do priestorov radnice, kde ich prijal a privítal na pôde mesta Rožňava primátor Michal Domik. Ako spomienku na tento deň, ktorý sa niesol v duchu „Zlatej maturity“ im spolu s riaditeľkou obchodnej akadémie odovzdal pamätné listy. O tom, že radnica prijala prvé absolventky SEŠ v Rožňave ako vzácnych hostí, svedčí z primátorových rúk odovzdaná ružička, pripravený kultúrny program a pohostenie v reprezentačných priestoroch Radnice mesta Rožňava.
Kúsok histórie
Absolventky priniesli so sebou do Rožňavy aj kúsok histórie, s ktorou všetkých prítomných oboznámili. Do školy nastúpili 1. septembra 1967 do 1. ročníka SEŠ. Súbežne v tom čase ešte študovali v škole aj študenti pedagogickej školy. Školský rok začínali na zemiakových brigádach, ktoré im umožnili sa trochu spoznať a aklimatizovať sa v novom prostredí. V 1. ročníku chodili do školy ešte aj v sobotu.
Vyučovanie bolo realizované na rôznych miestach Rožňavy – baraky ONV, kde boli učebne strojopisu, vo Zväzarme, v Baníckom učilišti. Presuny im zaberali značnú časť vyučovacích hodín.
Nová budova školy sa začala stavať až v ďalšom roku. Rodičia žiakov chodili na brigády a pomáhali s výstavbou školy počas voľných sobôt.
Škola disponovala učebňami mechanizácie, ktoré boli vybavené sčítacími strojmi Ascota, Nisa, fakturovacími a účtovacími strojmi zaberajúcimi polovicu učebne. Neskôr to boli stroje na dierne štítky, kde si pripravili riešenie úloh v programovacom jazyku Cobol, ale správnosť riešenia overovali až v Školskom výpočtovom stredisku v Michalovciach.
Strasti ubytovania
Mnohé absolventky, vtedy žiačky školy, boli zo Spiša a z okolia Revúcej, kde denné dochádzanie nebolo možné, preto boli ubytované v domove mládeže, ktorý sa v tom čase nachádzal v budove oproti hotelu Kras. Budova mala lokálne vykurovanie so železnými pieckami. Uhlie a drevo si žiačky chystali sami. Budovu v roku 1968 zobrali spojenecké vojská a žiačky boli krátky čas ubytované v izbách po 26 – 30 žiakov. Neskôr im banícke učilište uvoľnilo 3. poschodie svojej budovy.
Škola mala svoju zeleninovú a ovocnú záhradu. V záhrade mali týždenne určené brigády. Za porušenie poriadku mali ďalšie hodiny práce v záhrade navyše.
Budova novej školy bola dokončená, keď už boli v 3. ročníku.
Zaujímavé výlety
Medzi to najzaujímavejšie počas obdobia ich štúdia patrili spoločné akcie a výlety: výstavné veľtrhy v Brne, po stopách Komenského na Morave, na Dukle, na Táloch …. Tieto spoločné akcie utužili ich kolektív a v rámci 50. výročia ukončenia štúdia – „Zlatej maturity“ – si ich s nostalgiou a milými spomienkami určite pripomenuli. V roku 1970/71 zmaturovali a rozišli sa do rôznych kútov Slovenska.
“Na záver tlmočíme poďakovanie všetkých prítomných absolventiek primátorovi mesta, zamestnancom Mestského úradu v Rožňave a zamestnancom Obchodnej akadémie v Rožňave za krásny zážitok a za to, že vďaka pripravenej akcii mohli v Rožňave prežiť ďalší krásny deň, ktorý sa zapíše v ich spomienkach na školu,“ uzavrela Ing. Stanislava Lukáčová, zástupkyňa riaditeľky Obchodnej akadémie v Rožňave.
(pp)
