Výskum venovaný Miklósovi Lakatosovi.
Rožňavský rodák Miklós Lakatos (1824 – 1913) bol právnikom a dôstojníkom 9. košického honvédskeho práporu (kassai vörössipkás 9. honvédzászlóalj főhadnagya) počas revolučných rokov 1848 – 1949.
Za účelom bádania naše múzeum v dňoch 17. – 19. mája 2023 navštívili prapravnuk Miklósa Lakatosa, novinár Miklós Horváth a historik Mihály Bartos z Budapešti. Cieľom návštevy boli informácie viažuce sa k osobnosti Miklósa Lakatosa získané výskumom kurátorky fondu História I, ktorá sa predmetnej téme venovala v rámci výskumnej úlohy zameranej na Mestské múzeum v Rožňave.
O pozostalosti Miklósa Lakatosa informuje na svojich stránkach miestna historická tlač Rozsnyói Híradó zo dňa 17. augusta 1913 v krátkom príspevku nazvanom Lakatos Miklós hagyatéka a múzeumban (Pozostalosť Miklósa Lakatosa v múzeu). Uvedené predmety v počte 33 kusov sú evidované v prírastkovej knihe Mestského múzea v Rožňave (A Rozsnyó Városi Múzeum leltára), ktorá je vzácnym prameňom poznania dejín rožňavského múzejníctva a jeho zbierkotvornej činnosti.
V zbierkovom fonde Baníckeho múzea v Rožňave bol z týchto vzácností vlastným výskumom zistený jeden predmet – stuha na veniec vo farbách maďarskej trikolóry, na oboch koncoch s pozlátenými strapcami, s textom písaným zlatou farbou v znení: Lakatos Miklósnak országgyűlési képviselő névnapjára Tisztelői 1889. dec. 6. Makray nővérek (Poslancovi parlamentu Miklósovi Lakatosovi z príležitosti menín Ctitelia 6. dec. 1889 Sestry Makray). Stuha je evidovaná v historickom fonde múzea. Fotografia Miklósa Lakatosa z jeho pozostalosti je viditeľná na zábere vitríny (umiestnená je vo vitríne dole v strede) z expozície Mestského múzea z roku 1931, ktorú fotograficky zdokumentoval Kálmán Tichy.
V rožňavskom archíve sa nachádza originál listiny v maďarskom jazyku z roku 1844, ktorou Ferdinand poveruje súdnu tabuľu, aby vydala potvrdenie Miklósovi Lakatosovi zastávať funkciu sudcu.
Uvedené zistenia boli poskytnuté bádateľom a veríme, že prispeli k ďalšiemu spracovaniu a poznaniu životnej dráhy Miklósa Lakatosa.
Bádatelia zároveň v rámci výskumu navštívili mestský cintorín, kde pozornosť venovali náhrobníkom osobností mesta Rožňava, ktoré sa aktívne zúčastnili revolúcie v rokoch 1848/1849. Cintorínom sprevádzal Zoltán Beke.
Miklós Lakatos zomrel 30. mája 1913 v Budapešti. Pochovaný je na cintoríne Fiumei út (Fiumei úti sírkert), ktorý je najvýznamnejším cintorínom v Budapešti a v celom Maďarsku.
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave