Rožňava vrchol svojho hospodárskeho postavenia dosiahla v stredoveku vďaka bohatstvu zlatonosných, strieborných a medených rúd. Rozvoj baníctva a hutníctva aj v ďalšom období priaznivo ovplyvnil hospodársky, spoločenský, kultúrny aj náboženský život mesta a okolia.
Z náboženského hľadiska v meste žilo najviac obyvateľov rímsko-katolíckeho vierovyznania, tiež kalvíni, evanjelici a židia. Svedčí to o náboženskej pestrosti v meste. Kostoly, ktorých je v meste niekoľko, sa s obľubou stávali obrazovým motívom historických pohľadníc mesta.
Katedrála Nanebovzatia Panny Márie – najstaršia kultúrna pamiatka v Rožňave
Katedrála, stredoveká stavba postavená v gotickom slohu pôvodne ako mestský farský kostol, dokončený v roku 1304. Na prelome 15. a 16. storočia za arcibiskupa Tomáša Bakócza sa uskutočnila rozsiahla nákladná neskorogotická prestavba kostola. Kostol svojou veľkosťou nepostačoval stále rastúcemu počtu obyvateľstva, preto sa pristúpilo k stavbe kaplnky sv. Kríža. Portál kaplnky s erbom Tomáša Bakócza pochádza z roku 1516. V roku 1776, kedy Mária Terézia zriadila v Rožňave biskupstvo, Uskutočnili sa veľké interiérové prestavby a úpravy kostola. Kostol sa stal biskupskou katedrálou a Rožňava sídlom rožňavského biskupstva, ktorým je dodnes.
Kostol mal pôvodne len malú strešnú vežičku, ktorá po zasiahnutí bleskom zhorela. Osobitne stojaca barokovo-klasicistická veža – zvonica, ktorá je dominantou severozápadnej časti mesta, bola k areálu kostola pristavaná v rokoch 1776 – 1779 podľa projektu rožňavského staviteľa Jánosa Mayera.
V katedrále sa nachádza množstvo vzácnych hnuteľných pamiatok. Jednou z najvzácnejších je stredoveká tabuľová maľba Svätá Anna Samotretia, známa tiež ako Metercia z roku 1513.
Kostol sv. Františka Xaverského – žiacky kostol
Baroková stavba kostola bola postavená v druhej polovici 17. storočia tesne pri mestskej strážnej veži, na mieste starej, vyhorenej radnice. Kostol začali stavať jezuiti v roku 1658. Stavba však nenapredovala rýchlo. Až okolo roku 1666 bola časť stavby dokončená. Po vyhnaní jezuitov z mesta v roku 1682 sa na stavbe nepokračovalo. Po návrate jezuitov v roku 1687 bol kostol dostavaním fasády dokončený.
Za Jozefa II. bola jezuitská rehoľa zrušená a kostol sa dostal do správy františkánov, neskôr, od roku 1778 ho spravovali premonštráti. V rukách premonštrátov, ktorí v Rožňave založili gymnázium, zostal až do poštátnenia gymnázia v roku 1920. V minulosti kostol v rámci vyučovacieho procesu navštevovali žiaci katolíckeho gymnázia, preto dostal pomenovanie žiacky kostol. Toto pomenovanie je v Rožňave dodnes zaužívané.
Na jednoloďovej stavbe kostola je najzaujímavejšia čelná fasáda, ktorá je otočená na sever. Po stranách okna vo výklenkoch sú drevené ranobarokové sochy, vľavo Mojžiš, vpravo kráľ Dávid. Na streche je umiestnený jezuitský kríž.
V kostole sa nachádza množstvo vzácnych hnuteľných pamiatok. Z nich vyniká oltárny obraz sv. Františka Xaverského z roku 1904 od maliara A. Lammela.
V druhej polovici 18. storočia bola ku kostolu pristavaná kaplnka s kamennou sochou sv. Jána Nepomuckého, patróna rožňavskej diecézy.
Kostol je jedinou existujúcou pamiatkou na pobyt jezuitov v Rožňave. Vzhľadom na svoju polohu je na pohľadniciach často zobrazovaný spolu so Strážnou vežou, krámikmi a kaplnkou v rámci tzv. ostrova na historickom námestí.
Kostol Sv. Anny – františkánsky kostol
Neskorobaroková stavba s klasicistickou úpravou – kostol a kláštor františkánov je dominantou severnej strany historického námestia Rožňavy.
Kostol, spolu s pristavaným kláštorom, začali stavať v roku 1745. Veža kostola bola dokončená v roku 1782. Kostol niekoľkokrát vyhorel, svoju dnešnú podobu nadobudol v roku 1906. Vtedy k nemu bola z východnej strany pristavaná malá kaplnka Božieho hrobu. Kaplnka stojí na mieste stredovekej uličky, ktorá viedla z námestia smerom na sever ku Kalvárii. Spája sa s menom rožňavského maliara Júliusa Ádáma, ktorý kaplnku a klenby kostola vymaľoval figurálnymi nástennými maľbami s biblickými motívmi.
Priľahlý františkánsky kláštor na západnej strane kostola, tesne vedľa veže, bol postavený ako dvojpodlažná štvorkrídlová stavba s ústredným rajským dvorom.
V kostole sa nachádza množstvo vzácnych hnuteľných pamiatok. V súčasnosti sa vo františkánskom kostole, ktorý je medzi Rožňavčanmi známy aj ako barátok temploma, slúžia sväté omše hlavne v maďarskom jazyku.
Evanjelický kostol – kostol bez veže
Kostol bol postavený v rokoch 1784 – 1786 pod vedením rožňavského staviteľa Jánosa Mayera podľa vtedajších tolerančných predpisov: v priestore mimo námestia, na mieste z ulíc priamo neprístupnom a bez veže. Výstavba kostola sa viaže k návšteve cisára Jozefa II. v Rožňave v roku 1783.
Voľne stojaca budova postavená v klasicistickom štýle je súčasťou tzv. Lutherovho dvora. Má obdĺžnikový pôdorys a tvar sieňového protestantského chrámu s dvomi trojhrannými štítmi s vrcholovým tympanónom. Uprostred štítov sú okrúhle vetracie otvory. V podstrešnom priestore sa nachádza unikátna krovová konštrukcia z dubového dreva spájaná dreveným čapovaním.
Kostol patrí na Slovensku medzi najvýznamnejšie a najkrajšie klasicistické stavby so vzácnymi hnuteľnými pamiatkami. Vchod k nemu vedie z troch miest: cez podchod domu v radovej zástavbe na južnej strane námestia, cez farský dvor a cez dvor bývalého evanjelického gymnázia v tzv. Lutherovom dvore.
Kvôli svojej polohe je evanjelický kostol na pohľadniciach Rožňavy viditeľný v rámci celkových pohľadov na mesto, prípadne v širšom zábere s ostatnými dominantami mesta.
Kostol reformovanej cirkvi – najmladší kostol v Rožňave
Kostol bol postavený v rokoch 1904 – 1905 ako posledný z existujúcich kostolov v Rožňave. Secesná stavba s prvkami neogotiky bola realizovaná podľa architektonických plánov budapeštianskeho projektanta Ferenca Weiningera z roku 1903. Stavbu riadil rožňavský staviteľ Nándor Szilvássy. Stavba s pristavanou vežou, situovanou na severovýchodnej strane kostola, so schodiskovou vežičkou na severozápadnej strane a so štítom na priečelí patrí k najkrajším reformovaným kostolom na Slovensku.
Fasáda kostola je obložená červenou leštenou tehlou v podobe dekoratívnych pásov, ktoré ju členia horizontálne i vertikálne. Tehly pochádzajú z tehelne staviteľa kostola Nándora Szilvássyho.
Vnútorné zariadenie z roku 1905 sa viaže k menu rožňavského stolárskeho majstra Ferencza Boyera, ktorý kazateľnicu s baldachýnom, lavice a ďalšie zariadenie kostola vybudoval v historizujúcom slohu zo sýtohnedo moreného dreva. Obradový stôl vyhotovil stolár István Füleky.
Stavbu kostola finančne podporili aj Dionýz a Františka Andrássyovci. Zároveň prispeli aj na organ, ktorý je dielom Istvána Kerékgyártóho z Debrecína.
Pomerne silná bola v Rožňave židovská komunita. Modernú synagógu – židovskú modlitebňu postavil podľa projektu Nándora Kunfalviho zo Szegedu (Segedín) rožňavský staviteľ Nándor Szilvássy. Základný kameň stavby bol položený 11. júla 1892. 29. augusta 1893 bola synagóga na Brzotínskej ulici (dnes Šafárikova ulica), za prítomnosti hlavného župana a starostu mesta, slávnostne otvorená. Stála v tzv. Horváthovej záhrade, na mieste dnešného parkoviska pred budovou Všeobecnej úverovej banky.
13 metrov vysoká dvojpodlažná budova s ústredným sakrálnym priestorom bola postavená z tehál v historizujúcom štýle s romantickými a maurskými prvkami. Mala obdĺžnikový pôdorys, dĺžku 22 metrov a šírku 12 metrov.
Po 2. svetovej vojne slúžila opustená synagóga ako sklad nábytku a pod zámienkou získania pozemku pre autobusovú stanicu bola koncom 50. rokov 20. storočia zbúraná.
Zdroj:
TAJTÁK, Ladislav a kol.: Dejiny Rožňavy I. 1. vyd. Košice: Východoslovenské vydavateľstvo, 1978
Zbierkový fond Baníckeho múzea v Rožňave, fond História I
Sylvia Holečková, Banícke múzeum v Rožňave
