O očkovanie v rožňavskom okrese pomaly rastie záujem. Napriek tomu majú pracovníci Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Rožňave už druhý rok plné ruky práce. Okrem pracovných dní robia aj cez víkendy a počas sviatkov. Čo s ľuďmi urobili dezinformácie a koľko obyvateľov sa dalo zaočkovať v okrese? Ktoré obce v očkovaní vedú a ktoré naopak zaostávajú? Ako môžeme k riešeniu pandémie prispieť všetci a čo sa stane, ak okres dostane žolíka? Aj o tom sme sa zhovárali so Silviou Lengovou a Zuzanou Petiovou?
Aký bol pre vás pracovne tento rok?
Silvia Lengová: Rýchly a náročný, no o to bohatší o neželanú skúsenosť z predošlého pandemického roku. Všetci sme si siahli na dno svojich možností. Málokto možno vie, že na našom úrade slúžime aj počas víkendov a že klasická pracovná doba v čase pandémie nestačí. V konečnom dôsledku nás však táto situácia posilnila – odborne aj ľudsky.
Zuzana Petiová: Po piatich rokoch som sa vrátila na „staronové“ miesto na oddelenie epidemiológie. Naozaj boli dni, kedy sme siahli na dno svojich síl a mnohokrát nás pracovné zaťaženie oberalo o chvíle, ktoré by sme v čase bez pandémie trávili s rodinami a s priateľmi.
Čo sa vo vašej práci od vypuknutia pandémie zmenilo?
Silvia Lengová: Na začiatku pandémie sme od ľudí cítili vďačnosť, pokoru a veľkú ochotu dodržiavať opatrenia, aj keď boli pre všetkých nové a často zložité. S odstupom času sa aj pod vplyvom pandemickej únavy čoraz viac stretávame s nepochopením a často až agresivitou ľudí. Čiastočne sa zmenilo aj zameranie našej odbornej činnosti a popri stálych pracovných úlohách od mája 2021 máme na starosti aj regionálnu kampaň na podporu očkovania. Sami chodíme do terénu a očkujeme záujemcov o vakcínu.
Zuzana Petiová: Značne sa zmenil postoj ľudí voči odborníkom a zdravotníkom. Chápem frustráciu ľudí, ale obávam sa, že vzájomnou nevraživosťou nedosiahneme zlepšenie situácie, ba práve naopak.
Čo je pre vás najťažšie?
Silvia Lengová: Pre mňa osobne je najťažší pohľad na tragédiu, ktorá sa nám odohráva pred očami a ktorej sme mohli vo veľkej miere predísť. Mám na mysli najmä predčasné úmrtia na ochorenie COVID-19 alebo v súvislosti s ním a dlhodobé následky u mnohých ľudí, ktorí ochorenie prekonali. Veľmi citlivo vnímam aj ochromenie poskytovania zdravotnej starostlivosti, tzv. „bielej medicíny“, vzdelávania, hospodárstva, náboženského, spoločenského a kultúrneho života a možností cestovať. Často pociťujeme bezmocnosť, keď ľuďom vieme a chceme pomôcť, ale mnohí o to ani nestoja.
Zuzana Petiová: Práca s ľuďmi nikdy nebola ľahká. Zvlášť sa to ukazuje v tejto dobe. Často sme svedkami pracovných a osobných problémov niekedy až tragédií. Ľudia sú netrpezliví a podráždení z trvania pandémie, pri ktorej nevidia jej koniec. Snažíme sa ľuďom vysvetľovať, pomáhať, nájsť nejaké východisko. Ďakujeme všetkým, ktorí to chápu. Táto pandémia má dopad na každého z nás, na každú jednu oblasť nášho života. Osobne najviac vnímam obmedzenie zdravotníckej starostlivosti, vzdelávania detí, ekonomický dopad hlavne na malé prevádzky a rodinné podniky, čo môžu pocítiť aj ľudia v regióne.
Ako vnímate pandémiu?
Silvia Lengová: Myslíte covid pandémiu alebo pandémiu dezinformácií? Covid pandémiu vnímam ako veľkú a bolestivú skúšku, ktorá celosvetovo, ale aj na úplne najmenšej úrovni obnažila naše najzraniteľnejšie miesta. Tak, ako má každá kríza svojich zbabelcov, má aj svojich hrdinov. Myslím, že hrdinov máme ďaleko viac, aj keď nekričia a sú často takmer neviditeľní. Napĺňa ma to nádejou, že odbornosť, ľudskosť a zdravý rozum nás vyvedú z oboch týchto priepastí.
Zuzana Petiová: Pandémiu vnímam ako skúšku ľudskosti. Ukazuje nám pravý charakter ľudí, u niektorých sa odkrývajú dobré stránky, u niektorých naopak. Stále som však optimistka, verím naďalej v ľudskosť a dúfam, že pandémiu spolu zvládneme.
Robíme dosť preto, aby sme pandémiu zastavili? Je to vôbec možné?
Silvia Lengová: Neprináleží mi hodnotiť iných, my však robíme všetko, čo je v našich silách. Len čas ukáže, čo sme mohli urobiť inak alebo lepšie. Príklady v niektorých krajinách nám ukazujú, že aj keď nový koronavírus ešte nepovedal svoje posledné slovo, život sa pomaly vracia do normálu. Prejavuje sa to najmä v regiónoch, kde ľudia dôverujú odborníkom. Preto nás trápi, ak má znamenitý murár alebo skvelý ekonóm potrebu dehonestovať vedu, názory a skúsenosti odborníkov.
Spoločnosť prechádza rôznymi zmenami, zahltili nás rôzne dezinformácie, rozdeľujeme sa. Ako to na vás ako na odborníčky pôsobí?
Silvia Lengová: V prvom rade chápeme, že táto situácia je pre každého z nás nová a náročná. Naša generácia nikdy nič podobné nezažila. Už pred pandémiou nás sužoval extrémny počet internetových odborníkov, ktorí majú na všetko odpoveď. Počas pandémie sa táto situácia dokonca zhoršila. Život sa presunul na sociálne siete a tak pod rúškom anonymity a beztrestnosti zdieľame bez uváženia mnohé klamstvá a nezmysly. My zdravotníci sa vzdelávame celoživotne a aj tak si nedovolíme byť odborníkmi na všetko. S pokorou prijímame nové vedecké poznatky a sme za ne vďační.
Momentálne chodíte očkovať aj do terénu. Je o vakcínu v okrese záujem?
Silvia Lengová: V teréne sme aj vďaka spolupráci s Nemocnicou sv. Barbory v Rožňave začali očkovať v júni tohto roku. Zaočkovanosť nášho okresu sa v júni pohybovala na úrovni približne 21 percent. Vedeli sme, že ak sa pandémia dostane do ďalšej vlny, na očkovanie už bude pre mnohých neskoro. Preto sme v rámci našej kampane vyvinuli maximálne úsilie na to, aby sme overené informácie a vakcínu doniesli ľuďom takmer rovno k ich dverám.
Na Slovensku sme vtedy boli jediný RÚVZ, ktorý sa priamo v teréne zameral na očkovanie. Vytvorili sme si systém spolupráce, v rámci ktorého boli jedným z hlavných aktérov samosprávy obcí. Vďaka nim sa mohol dať zaočkovať každý, kto chcel. To však neplatí pre všetky obce. Aj dnes sa nájdu také, kde aj napriek našim opakovaným intervenciám neprejavili o očkovanie záujem. Najťažšie sa o očkovaní hovorí v prostredí marginalizovaných rómskych komunít, čo sa samozrejme prejavuje aj najnižšou mierou zaočkovanosti v týchto obciach. Veľmi ťažko sa nám zmysel očkovania komunikuje tam, kde je starosta alebo vedúci pracovník antivaxer.
Okrem výjazdov sme sa zamerali aj na zvyšovanie povedomia o očkovaní. Navštívili sme niekoľko obcí, pracovísk a škôl. Od začiatku pandémie máme zriadenú telefonickú covid linku, kde dennodenne odpovedáme na otázky k očkovaniu. Záujem o očkovanie je odrazom uvedomelosti ľudí, ale taktiež sa v ňom odráža aj celková situácia a prijaté legislatívne zmeny. Momentálne nás teší zvýšený záujem o očkovanie. Aj preto bude túto sobotu 18. decembra otvorené vakcinačné centrum v NsP sv. Barbory v Rožňave od 9.00 do 18.00 pre všetkých záujemcov o očkovanie. Prísť môžu dospelí aj deti od 12 rokov v sprievode zákonného zástupcu. Už teraz je možné sa na očkovanie registrovať, ale prísť môžu aj ľudia, ktorí sa neregistrovali. V rámci kampane nám ide najmä o prvoočkovaných.
Robíte aj v súčasnosti trasovanie kontaktov ľudí, ktorí boli v kontakte s pozitívnou osobou?
Zuzana Petiová: Trasujeme všetky pozitívne osoby na COVID-19, či už boli potvrdené pri AG testovaní alebo pri PCR testovaní. Trasovanie kontaktov vykonávame aj napriek tomu, že je to náročné vzhľadom na počet prípadov a na technické problémy, ktoré sa niekedy vyskytnú. Aj keď robíme nadčasy, máme služby počas víkendov aj sviatočných dní, nie vždy sa nám podarí dovolať ihneď každému ešte v deň doručenia výsledku. Je to pre nás náročné. Len pre porovnanie. Kým sme začiatkom tohto roka zaznamenali maximálny počet prípadov 597, za posledné štyri týždne sa počty pozitívnych pohybujú nad 600 prípadov týždenne. Maximum bolo 686 prípadov.
Mnohí sa očkovania boja. Ako by ste vysvetlili laikom alebo neznalým ľuďom, aby zvážili očkovanie?
Silvia Lengová: Stretávame sa s tromi skupinami ľudí, ktorí nie sú zaočkovaní. Prvú a veľmi malú skupinu tvoria ľudia, ktorí majú dočasnú alebo trvalú kontraindikáciu na očkovanie. Ak u nich pominie dočasný zdravotný problém alebo sa ukončí dôležitá liečba, ich lekár špecialista im očkovanie zväčša odporučí. Ľudí s trvalou kontraindikáciou je veľmi málo, tiež sa k nej vyjadruje lekár.
Druhú, oveľa väčšiu skupinu, tvoria ľudia, ktorí majú strach a obavy z vakcíny. S týmito ľuďmi pracujeme, vysvetľujeme im pozitíva, ale aj možné nežiadúce účinky. Ukazujeme im vlastné životné príbehy. Ak sa aj objavia reakcie po očkovaní, je to vo väčšine prípadov v porovnaní s ochorením COVID-19 skôr zanedbateľný problém. Na to, aby ma očkovanie chránilo, je potrebný dosť dlhý čas. Rozhodnúť sa pre očkovanie v čase, keď je v rodine prvý pozitívny prípad, je veľmi pozde.
Do tretej, najväčšej skupiny patria ľudia, ktorí veria rôznym pochybným informáciám, ale neveria vede a očkovaniu. Osobne som trasovala rodinu, kde boli pozitívni seniori s ťažkým priebehom a hospitalizáciou na jar tohto roku a v novembri boli pozitívni znovu. Na moju otázku, že prečo sa po prvom prekonaní nedali zaočkovať, odpovedali, že oni očkovaniu neveria. Očkovaniu netreba veriť, lebo očkovanie je vedecky dokázaný fakt. Veriť môžem tomu, že ak má prísť o desiatej autobus, tak aj príde. Ale očkovanie vo všeobecnosti a aj očkovanie proti ochoreniu COVID-19 je overené. Z toho vyplýva, že aj vďaka nemu môžeme mať ľahší priebeh ochorenia. Ak sa nakazíme, sme kratšie infekčnejší a náš stav si pravdepodobne nebude vyžadovať hospitalizáciu. Takisto nás vakcína chráni pred úmrtím.
Pomer neočkovaných a očkovaných ľudí v nemocniciach sa dlhodobo pohybuje na úrovni 80 ku 20 percent. Ak niekto očkovaný zomrie, ide väčšinou o človeka vo vysokom veku, alebo má mnoho ťažkých diagnóz alebo ide o kombináciu veku a diagnóz. Za posledné dva mesiace zomrelo v našom okrese v súvislosti s týmto ochorením 46 ľudí, z toho bolo šesť očkovaných (13 percent). Jedna zaočkovaná osoba bola vo veku do 60 rokov a päť polymorbídnych osôb nad 60 rokov.
Ľudia často argumentujú, že veď nakaziť sa môžu aj zaočkovaní. Prečo by si teda mali pichnúť vakcínu?
Silvia Lengová: Stále platí, že ak aj sme očkovaní, môžeme sa nakaziť a ochorenie môžeme aj šíriť, preto aj zaočkovaní sú povinní dodržiavať opatrenia. Argumentom za očkovanie je aj fakt, že populácia v našej krajine nie je zdravá. Máme vysoký výskyt rizikových faktorov ako sú obezita či vysoký krvný tlak, ktorý je navyše často neliečený, cukrovka, fajčenie, ktoré v súvislosti s ochorením COVID-19 vedú k ťažším priebehom a smrti.
Často sa stretávame aj s tým, že nám ľudia vravia, že oni sú zdraví, športujú, nefajčia, majú dobrú imunitu, teda nie je dôvod dať sa zaočkovať. Vždy sa potešíme, ak niekto žije zdravo, ale zo skúseností odborníkov na covid oddeleniach vieme, že títo super zdraví ľudia tvoria časť ich pacientov. Okrem toho ochorenie vo väčšej miere prenesú na zraniteľnejšiu časť ich okolia. Už som spomínala obmedzenie tzv. „bielej medicíny“, ktoré sa deje práve kvôli nízkej zaočkovanosti. To znamená, že ak nášmu blízkemu zistia zhubný nádor, nemá ho kto a kde urgentne zoperovať. Preto si myslím, že je sebecké vyhlasovať, že ja som zdravý a zaočkovať sa nedám.
Ako môže zaočkovanosť v regióne ovplyvniť stav opatrení?
Silvia Lengová: Pre každého z nás veľmi dôležitý vplyv zaočkovanosti na stav opatrení v regióne (mimo núdzového stavu). Počas fungovania mechanizmu covid automatu existujú tzv. žolíky. To znamená, že ak by sme napríklad v našom okrese dosiahli zaočkovanosť ľudí nad 50 rokov na úrovni 65 percent, už nikdy by nám nehrozila čierna farba. Momentálne k dosiahnutiu tohto žolíka potrebujeme mať zaočkovaných cez 1000 ľudí nad 50 rokov. Chceme žiť, chceme sa stretávať, podnikať, no pri tom si sami sebe hádžeme pod nohy veľké polená.
Ako sme na tom s pandémiou v okrese?
Zuzana Petiová: Od septembra tohto roka postupne narastajú prípady ochorení na COVID-19. Minulý týždeň došlo k poklesu ochorení a to aj v dôsledku zatvorenia druhého stupňa základných škôl a stredných škôl. Výskyt ochorenia sledujeme aj v jednotlivých vekových skupinách.
Najvyššia chorobnosť bola dlhodobo u detí školského veku. Asi tretinu ochorení v okrese tvorili práve deti, ktoré ochorenie prenášali do rodín. Problémovou skupinou sú aj marginalizované rómske komunity, kde často prebiehajú ochorenia nerozpoznané – netestujú sa, je v nich problém s dodržiavaním nariadenej karantény, opatrení, percento zaočkovanosti tejto populácie je malé. Tu spolupracujeme aj s intervenčným tímom ministerstva zdravotníctva.
Silvia Lengová: Podľa dát z ministerstva zdravotníctva bola k 8. decembru zaočkovanosť v našom okrese 1. dávkou na úrovni 41 percent. Plne zaočkovaných máme 38 percent populácie okresu. V rožňavskom okrese máme aj obce, ktoré majú viac ako 60 percentnú plnú zaočkovanosť (Dedinky, Honce a Kováčová), ďalšie štyri obce dosiahli minimálne 50 percentnú plnú zaočkovanosť (Rakovnica, Pača, Jablonov nad Turňou, Silická Jablonica). Až 19 obcí však máme s extrémne nízkou zaočkovanosťou pod 30 percent. V prostredí hroziaceho variantu omikron je potrebná kolektívna imunita na úrovni 87-90 percent. Aj keď spočítame ľudí, ktorí ochorenie prekonali s očkovanými, tak túto hranicu nedosahujeme a vystavujeme sa veľkému riziku.
Čo by ste si želali na Vianoce a Nový rok?
Zuzana Petiová: Prajem všetkým najmä pevné zdravie. Želám si, aby sa medzi ľudí vrátila ochota pomôcť jeden druhému, aby sa stratila nevraživosť, nenávisť a hnev.
Silvia Lengová: V prvom rade som vďačná za to, že sme sa dožili adventu. Dnes to nie je samozrejmosť a pandémia nám to ukázala v plnej sile. Želám si, aby bolo medzi nami viac vzájomnej dôvery a menej sebectva. Aby sme všetci pochopili, že sme rovnako zraniteľní a že len vzájomným pochopením, pomocou a toleranciou má šancu byť rok 2022 lepší.
(pn)
